U slovanských národov sa tradične používal drevený riad. Pritom nie každý druh dreva bol vhodný na tento účel, preto sa pri výbere dreva kládol dôraz na liečivé vlastnosti konkrétneho druhu stromu.
Napríklad riad z lipy mal protizápalové vlastnosti a z jarabiny chránil proti avitaminóze. Naši predkovia jedli s drevenými lyžicami z drevených misiek a používali drevené vedrá a džbány. Okrem toho plietli misy a nádoby z brezovej kôry na ukladanie soli, múky a iných produktov. Vedeli, že nádoby a riad z dreva uchovávajú pozitívny náboj a energetiku jedla a produktov. Dokonca predlžujú životnosť potravín a chránia pred plesňami a baktériami.
Je známe, že kôra z brezy má mnoho liečivých vlastností, od baktericídnych po tonizujúce, takže organizmus našich predkov postupne hromadil liečivé vlastnosti stromov.
Oddávna sa vedelo, že drevený riad pomáha naladiť vzťahy v rodine a pokrvnými príbuznými. Jelša napríklad nabíja energiou a odvádza od domu neprajníkov. Lieska pomáha človeku stať sa vizionárom, pretože dáva dar vhľadu a predvídavosti. Topoľ osika zachováva prospešné vlastnosti bylín, preto sa odporúča práve v takých nádobách miešať bylinné zmesi. Vŕba napomáha bystrému umu a intuícii.
Dub má protizápalové a antiseptické vlastnosti. Dubové drevo obsahuje tanín, vďaka ktorému drevený hrnček dáva nápojom zvláštnu vôňu a chuť. To bolo známe od nepamäti. Niet divu, že mnohé národy uctievali dub a považovali ho za posvätný strom. Vetvička dubu symbolizovala silu a ušľachtilosť. Slovania vykonávali pod korunou dubu svadobné obrady, stretnutia, porady.
Nádoby a riad zo sibírskeho cédru mal krásu dreva, ale aj liečivé vlastnosti. Mnohí ľudia potvrdia, že v nádobe z cédru si po dlhú dobu jedlo uchováva chuť a vôňu. Dôležité sú aj dezinfekčné vlastnosti cédrového dreva.
Z jalovca, čiže borievky, sa robil kvalitný riad, ktorý mal dlhú životnosť a mlieko skladované v takejto nádobe nekyslo ani v horúci deň. V sudoch z jalovca nakladaná zelenina vydržala dlhšie ako obvykle v sudoch z iného dreva.
