Kórejskí vedci testovali, ako sa dajú v chove hydiny využiť bežné rastúce rastliny na zlepšenie kvality vajec.
„Vajcia sa považujú za „zázračnú potravinu“, pretože obsahujú asi 40 bielkovín, vrátane antihypertenzívnych a baktericídnych bielkovín, 18 rôznych aminokyselín vrátane deviatich esenciálnych aminokyselín, stabilné zloženie aminokyselín, optimálny pomer nasýtených a nenasýtených mastných kyselín a žiadne sacharidy ani trans-tuky.
Vajcia sú teda uznávané ako referenčný proteín pre ľudí a majú rovnakú biologickú hodnotu ako materské mlieko.
Celosvetová produkcia konzumných vajec sa za posledné desaťročie zvýšila o 24,4 %, pričom v roku 2018 dosiahla 76,7 milióna ton a očakáva sa, že toto číslo bude ďalej rásť v dôsledku silného dopytu po živočíšnych bielkovinách.
Vysoký dopyt vyvolal potrebu intenzívneho chovu hydiny, čo vedie k zvýšenej chorobnosti, chronickému stresu a zníženiu úžitkovosti nosníc.
Počas posledných desaťročí boli antibiotiká pravidelne zaraďované do stravy hydiny, aby sa zvýšila produktivita a prevencia chorôb a v konečnom dôsledku produkovali bezpečné a kvalitné vajcia.
Na druhej strane hydinársky priemysel čelí zákazu subterapeutického používania antibiotík ako stimulátorov rastu v dôsledku vývoja baktérií odolných voči liekom u ľudí. To viedlo k hľadaniu biologicky aktívnych zlúčenín, ktoré by mohli slúžiť ako účinné náhrady za antibiotiká.
Bioaktívne zlúčeniny získané z rastlín sa zdajú byť atraktívnou alternatívou.
Mäta poľná (Mentha arvensis) je rastlina z čeľade Lamiaceae, ktorá je široko používaná v bylinkárstve. Bioaktívne zlúčeniny zahŕňajú mentol, izomentol, neomentol, p-cymén, d-mentón, eugenol a cineol – sú zodpovedné za fytochemické vlastnosti vrátane zvýšenej chuti do jedla, aktiváciu imunitného systému a antibakteriálne a antioxidačné vlastnosti.
Japonské muškáty (Geranium thunbergii) je trvalka z čeľade Geraniaceae vyskytujúca sa v Číne, Kórei a Japonsku. Hlavnými biologicky aktívnymi zložkami tejto rastliny sú citronellol, izomentón a geraniín, ktoré majú protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné, hypotenzívne a protiplesňové účinky.
Napriek priaznivým účinkom oboch rastlín je veľmi málo výskumov o ich využití v strave zvierat. Predchádzajúce štúdie hodnotili účinky rastlinných extraktov na úžitkovosť brojlerov a ošípaných a kvalitu mäsa.
Preto táto štúdia zisťovala, či by zahrnutie bylinných extraktov z mäty a japonských muškátov do pitnej vody zlepšilo produkciu vajec, kvalitu vajec, obsah cholesterolu vo vajciach a parametre imunity u nosníc.
Deväťdesiatšesť 28-týždňových sliepok Hy-Line Brown bolo náhodne zaradených do štyroch diétnych režimov počas obdobia 16 týždňov.
Extrakty MA (mäta poľná) a GT (pelargónie Thunberg) boli pripravené s použitím 100 g listov a 5 l destilovanej vody. Zmes sa udržiavala pri teplote miestnosti počas 2 hodín za občasného pretrepávania. Rovnaký spôsob sa zopakoval na extrakciu 2 kg sušených listov, potom sa vzorky prefiltrovali filtračným papierom. Extrakty boli pridávané do pitnej vody, ktorá bola poskytovaná (ako krmivo) v neobmedzenom množstve.
Skupiny boli rozdelené: (1) kontrola (0 % MA: GT), (2) T1 (0,01 % 1 MA: 1 GT), (3) T2 (0,05 % 1 MA: 1 GT) a (4) T3 (0,1 % 1 MA: 1 GT).
Okrem zaznamenávania parametrov kvality vajec boli na konci experimentu náhodne vybrané tri vtáky na detekciu imunoglobulínov (IgG a IgA) a cytokínov, t. j. interleukínu 6 (IL-6) a faktora nekrózy nádorov (TNFα). Koncentrácie emisií amoniaku sa tiež merali odobratím 300 g vzorky exkrementov zo spodnej misky každej duplicitnej klietky v plastovom vrecku so zipsom.
Produkcia vajec sa výrazne zvýšila so zvyšujúcimi sa hladinami MA a GT.
Hmotnosť vajec bola zvýšená v skupine T2 a príjem krmiva bol najvyšší v T2 a T3 (p < 0,05).
Obsah cholesterolu v žĺtku bol signifikantne nižší (p < 0,05) v T2 a T3. Na druhej strane neboli žiadne výrazné rozdiely v bezprostrednom zložení vajíčka.
U vtákov kŕmených rastlinnými extraktmi došlo k významnému zvýšeniu sérového interleukínu 6 (IL-6), tumor nekrotizujúceho faktora (TNFα) a imunoglobulínov (IgG a IgA) v porovnaní s kontrolami.
V priemere T2 a T3 vykazovali signifikantne nižšie (p <0,05) koncentrácie plynného NH 3 z podstielky v porovnaní s kontrolou.
Záver: Výskum naznačuje, že doplnky mäty a japonskej pelargónie môže zlepšiť produkciu vajec, kvalitu vajec a imunitu u hydiny, ako aj znížiť hladinu cholesterolu vo vaječnom žĺtku v závislosti od dávky. Článok vyšiel v časopise Animals 2021.
Autori: Muhammad Ammar Dilawar, Hong Sok Moon, Dhanushka Ratnayake, Eun Joo Yang, Seul Seo, Park Hyun Sog, Chul Joo Yang.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info