Metóda sa využívala u príslušníkov sovietskych špeciálnych síl a zachránila veľa životov pred mrazom v horách. Niekedy sa človek, ktorý sa ocitne v mraze, musí spoľahnúť len na svoje vnútorné teplo, ktoré musí dostať zo svojho vlastného organizmu.
Navrhovaná metóda je veľmi účinná, ale vyžaduje si určitú „techniku“ pri výkone. Fyziologicky sa zakladá na tom, že pri napätí v akejkoľvek svalovej skupine a koncentrácii pozornosti na toto napätie, sa pri výdychu s napnutými brušnými svalmi aktívne stimulujú interné mechanizmy uvoľňovania tepla. V organizme začína horieť všetko, čo môže horieť – najprv glykogén v pečeni a potom tukové zásoby.
Zložitosť metódy mobilizácie vnútorného tepla je v tom, že pri výdychu sa brucho nesťahuje dovnútra, ale naopak jeho dolná časť sa vyduje smerom von. Preto sa využíva praktická technika tréningu „prirásť bruchom k podlahe“. Efektívne je trénovať si dýchanie s kolegom. Chytíte ho zozadu „pod rebrá“ ruky uzatvorte do zámku na vrchnej časti jeho brucha a pridvihnite ho nad podlahu. Keď bude správne vydychovať „bruchom dolu“, tak pocítite ako sa váš kolega stal ťažším.
Druhá fáza: pri takom výdychu napnite krk, ktorý bude o niečo hrubší a kratší. Tomu sa hovorí urobiť „žabí krk“. Ale pritom nespúšťajte plecia. Po krátkom tréningu pocítite, že je vám neobyčajne teplo. Zapamätajte si vnútornou pamäťou tento stav a nasledujúcikrát sa všetko podarí rýchlejšie.
Takýto spôsob je možné praktikovať, zatiaľ čo človek sedí v chladnej noci v pozícii ostreľovača, alebo za iným účelom. Pokiaľ situácia nevyžaduje absolútne ticho, tak vydychujte s napätím: zuby sú zaťaté, jazyk pritlačený k podnebiu, tvár je napätá v dolnej časti od krku. Pri takom výdychu dostávame zvuk „sss“. Vytvoríme viac tepla a na čele sa objaví pot.
Pri takom spôsobe dýchania je nádych potrebné robiť pomaly a pritom zdvíhať brucho hore od seba. Neskôr si natrénujte pri výdychu, okrem krku, napínať aj bicepsy na rukách a svaly na bedrách, ale napätie musí byť iba po lakte a po kolená na nohách. Teplo bude intenzívnejšie.
