19. decembra 1975 sa na Brežnevovej chate konala skromná priateľská večera na počesť narodenín Leonida Iľjiča. Zišli sa len blízki spolupracovníci.
Skromnosť narodenín mala vysvetlenie. Leonid Iľjič Brežnev dovŕšil 69 rokov. Neokrúhly dátum. Bolo rozhodnuté usporiadať v nasledujúcom roku 1976 veľké oslavy k 70. výročiu. Potom bude oslavovať celá krajina, celé vyspelé ľudstvo.
Medzitým sedeli ticho, v priateľskom kruhu. Na počesť oslávenca sa pripravilo veľa teplých príhovorov. Prišiel posledný prípitok oslávenca. Všetci očakávali, že oslávenec sa hosťom poďakuje a vystačí si s obyčajným prípitkom. Ale Leonid Iľjič zrazu vytiahol z vrecka kúsky papiera. Vstal. Zložil si okuliare. Všetci stíchli.
Leonid Iľjič začal hovoriť o niečom inom:
– Súdruhovia. 69 rokov je míľnik, kedy je možné zhrnúť hlavné výsledky života. Poznáme sa 30 – 40 rokov, poznáte ma rovnako dobre ako seba, nenecháte ma klamať. Čo som urobil pre krajinu? Celý život som sa držal iba dvoch zásad. Čo som sa naučil nie z kníh, ale zo svojho života.
Najprv. Ako si pamätáte, na túto funkciu som prišiel s ťažko vybojovaným osobným princípom. Vtedy som predložil podmienku svojho súhlasu s touto funkciou: „Už nebude žiadna krv. Nedovolím to. Stratil som príliš veľa priateľov, takmer som zomrel za ohováranie. Kým budem v tejto funkcii, už nebude žiadna krv, už stačí.“
Vtedy ste ma v tom jednomyseľne podporili. A za posledných 11 rokov bol tento princíp neprelomiteľný. Nemám na sebe krv ani mojich súdruhov, ani našich sovietskych občanov.
A moja druhá zásada je Mier. Som komunista a netrpím buržoáznym pacifizmom. Som starý boľševik. Do socializmu som neprišiel z kníh Karla Marxa, ale z hladu. Z brucha nafúknutého od hladu som prišiel do socializmu, z bosých nôh v treskúcej zime, zo všetkého zla starého, cárskeho režimu.
Všetko však malo vysokú cenu. A kulaci po nás v noci strieľali z odpílených brokovníc a pálili domy. Byť komunistom bol v tom čase rozsudkom smrti. Taká bola doba. Veľa mojich kamarátov zomrelo. Pevne sme však verili vo svetlú budúcnosť. A naša nezištná viera zvíťazila.
Potom prišla vojna. Všetci sme pri tomto stole frontoví vojaci. Budem hovoriť za seba. Preoral som celú vojnu od 22. júna do 9. mája od Dnepra po Kaukaz a späť. Doplazil som sa po bruchu do Berlína. Bude ma niekto poučovať o vojne? A odtiaľ, zo zákopov naplnených krvou a blatom, som vyšiel s presvedčením proti vojne. A kým som na tomto poste, nebude žiadna vojna. Alebo ma zabite.
Ako to dosiahnuť? V rozvojových krajinách sú občianske vojny. Každá krajina si musí prejsť vlastnou občianskou vojnou. Prešli sme si to aj my, prešla si to Amerika, prešli si to krajiny Európy. Toto je historická nevyhnutnosť. Nehovoríme však o takzvaných „malých vojnách“. Hovorím o hlavnej vojne – medzi ZSSR a USA. Ona tu nebude. Svojho a priateľov sa nevzdáme, ale všetko ubránime bez vojny. O tom je umenie.
Sovietsko-americké vzťahy sú hlavnou témou vojny a mieru vo svete. Všetko v našom vzťahu je príčinou aj riešením. Ak budú sovietsko-americké vzťahy dobré, všetko na svete bude v poriadku, všetci na svete budú sedieť na zadku. Áno, niekde sa bude strieľať, ale miestne vojny nepredstavujú hrozbu pre celý svet. Ak budú naše vzťahy zlé, situácia na celom svete bude otrávená.
Čo som urobil na hlavnej ceste k mieru? Teda pri budovaní hladkých, pokojných vzťahov s Amerikou?
-
1967 – Dosiahol som a podpísal mierovú zmluvu o vesmíre so Spojenými štátmi.
-
1968 – Dosiahol som a podpísal som so Spojenými štátmi Zmluvu o nešírení jadrových zbraní.
-
1971 – Dosiahol som a podpísal som Dohodu so Spojenými štátmi o znížení rizika jadrovej vojny. V tom istom roku som definitívne uzavrel tému Západného Berlína.
-
1972 – Súhlasil som a podpísal som so Spojenými štátmi Zmluvu o zákaze bakteriologických zbraní. Zároveň sme sa dohodli na námorných územiach a vzdušnom priestore.
-
V tom istom roku som dosiahol a podpísal najdôležitejšiu zmluvu o obmedzení strategických zbraní so Spojenými štátmi – SALT-1!
-
V tom istom roku som podpísal s USA dohodu o mierovom spolužití, vzájomnom zohľadňovaní záujmov a zrieknutí sa použitia vojenskej sily.
-
Urovnal som spory a nakoniec vyriešil otázky týkajúce sa platby za Lend-Lease a na všetkom som sa dohodol.
-
1973 – bránili sme našich priateľov, dosiahli sme stiahnutie amerických jednotiek z Vietnamu a zastavili prekliatu vojnu.
-
Zároveň som podpísal Dohodu o zabránení jadrovej vojny.
-
Zároveň som dosiahol a podpísal Zmluvu o obmedzení systémov protiraketovej obrany so Spojenými štátmi.
-
1974 – Dosiahol som a podpísal som so Spojenými štátmi Zmluvu o obmedzení podzemného testovania jadrových zbraní.
-
Teraz dosahujem dohodu s Amerikou o podpísaní ešte gigantickejšej zmluvy, ktorá navždy odstráni nebezpečenstvo sovietsko-americkej vojny – SALT-2!
A koľko dohôd bolo uzavretých o hospodárskej spolupráci, vede, technike, vzdelávaní, kultúre, ochrane životného prostredia, medicíne, mierovom vesmíre, mierovom atóme, svetovom oceáne, lodnej doprave, rybách – „oooh“, nevie ani naše ministerstvo zahraničia. A mnohé ďalšie dohody sú na ceste. Dokonca sme sa dohodli, že spolu urobíme transplantáciu srdca. A koľko menších dohôd medzi rezortmi…
Zabezpečil som ešte rozsiahlejšie dohody so západoeurópskymi krajinami. A o tom sa dá rozprávať ešte dlho.
A tu je aktuálny rok 1975. 17. júla sa uskutočnilo „druhé stretnutie na Labe“ – spoločná vesmírna stanica Sojuz-Apollo. V roku 1945 sme sa stretli a objali na Labe a presne o 30 rokov neskôr sme sa stretli a objali vo vesmíre!
1. augusta 1975 sa skončilo jedno z hlavných diel môjho života, môj osobný triumf. Čomu som venoval toľko úsilia – v Helsinkách bol podpísaný „Záverečný akt o bezpečnosti v Európe“. Prvýkrát od čias Rímskej ríše a križiakov zavládol v Európe večný mier.
Prvýkrát v histórii je zaručená nedotknuteľnosť všetkých hraníc v Európe! Koncept ako „európske vojny“ sa navždy dostal do historických kníh. Teraz je mier v Európe zaručený a navždy! Urobil som to ja, starý Brežnev. Oplatilo sa pre toto žiť?
Poviem neskromne: Zabezpečil som mier v samom centre problému svetového mieru – v sovietsko-amerických vzťahoch. Odteraz sa ďalšie konflikty po celom svete začnú vytrácať.
Musíte byť schopní hovoriť s Amerikou. Všetci si pamätáme nášho otca Stalina. Ako vedel rozprávať s Amerikou! Skvelý diplomat. Celý Londýn bol ovešaný jeho portrétmi. Anglickí arcibiskupi začínali svoje služby prianím dlhého života nášmu Vodcovi. Každá americká rodina považovala za svoju svätú povinnosť vypisovať mesačné šeky svojmu udatnému spojencovi. Takto vedel starý fúzatý Stalin vyjednávať s Amerikou!
Starovekí Číňania hovorili: „Vojnu vyhrá rozumný. Múdri to nedovolia.“
Nie som múdry. Vojnu som nevyhral. Jednoducho som im to nedovolil. Nepotrebujem vavríny veliteľa. Ale potrebujem vavríny mierotvorcu. Zdravie som nechal na vojne. Smejú sa mojej dikcii. Kto vie o úlomku nemeckej míny v mojej čeľusti? Nepočujem dobre. A koho z pristávacej lode vymrštil výbuch nemeckej morskej míny? A kto sa plazil, ťahal črevá z roztrhaného brucha po zemi? Takže zdravie tam zostalo. Nič neprejde bez stopy. A vek pribúda.
Súdruhovia, už mi toho veľa nezostáva. Ale zomriem čestne, trikrát ako vojak: vojak vo vojne, vojak strany a vojak mieru. Vojak, ktorý si splnil svoju povinnosť, verný prísahe až do posledného dychu, do posledného úderu srdca.
Koniec prejavu Leonida Iľjiča sa stretol so všeobecným jasotom…
Myslím, že o týchto časoch vieme všeobecne málo a málo o tom hovoríme našim deťom. Dobu Brežnevovej vlády nazývame Stagnáciou, no zabúdame, že táto konkrétna mierová doba bola časom kultúrneho rozvoja a vzdelávania. Vtedy bol sovietsky školský systém, škola uznaná ako najlepšia na svete, vysokoškolské vzdelávanie sa stalo dostupným pre každého, štipendiá boli 50 % priemerného platu, v dôsledku toho sa veda rozvíjala, vrátane aplikovanej vedy, urobilo sa veľa objavov, rástol prínos sovietskej vedy pre svet, počet výskumných ústavov prudko rástol, byť docentom či doktorom vied bolo nielen prestížne, ale aj dobre platené. Celá krajina čítala, mať dobrú knižnicu bolo dôležité! Mať dobrú knihu a nie oblečenie bolo zdrojom závisti! A šport – športové školy zadarmo, veľké úspechy v športe, rekordy, víťazstvá, to všetko pochádza odtiaľ, z tých mierových čias!…
Musíme si vedieť vážiť našu históriu, brať si dobré príklady a učiť to mladú generáciu, aby nepľula na našu minulosť, ale uvedomila si, aký potenciál sa skrýva v skúsenostiach nášho rodu…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info