Užitočná informácia pre pestovateľov ihličnanov. Japonskí vedci experimentovali s ihličnatými stromami a ich odolnosťou voči mrazu. Vedci tri týždne mrazili rastliny v laboratórnych podmienkach. Začínali od nuly a postupne znižovali teplotu, až do extrému, aby určili maximálnu prípustnú úroveň nízkych teplôt, pri ktorej dochádza k poškodeniu púčikov a ihličia. Využívali zmrazovanie buniek v tekutom dusíku.
-196 °C – Najviac mrazuvzdorné sa ukázali: tuja západná, borovica vejmutovka a borovica banksova, ktorým sa nič nestalo ani pri takejto extrémnej teplote, iba sa jednoducho roztopili.
-120 °С – larix russica, larix laricina.
-90 °C – pinus cembra, pinus pumila, pinus sylvestris, pinus peuce, pinus aristata, pinus koraiensis, pinus mugo, pinus monticola.
-80 °C – picea glauca, picea mariana, picea pungens, pinus resinosa, pinus contorta, abies concolor, abies lasiocarpa.
-70 °C – abies sibirica, abies nephrolepis, abies veitchii, abies sachalinensis, abies homolepis, abies procera, abies mariesii, picea obovata, picea jezoensis, picea engelmanii, picea rubens, picea glenhii, picea koyamai, tsuga diversifolia, larix gmelinii, larix decidua, pinus rigida.
-60 °C – pinus densiflora, juniperus communis, tsuga canadiensis-
-55 °C – larix principis-rupprechtii.
-50 °C – picea abies.
-40 °C – pinus ponderosa, pinus nigra, pinus thunbergii, picea sitchensis, picea alcoquiana, pseudotsuga menzisii, tsuga heterophylla, chamaecyparis nootkatensis, pseudolarix kaempferi.
–35 °C – pinus wallichiana.
-30 °С – abies alba, abies fraseri, abies nordmanianna, abies grandis, abies amabilis, abies firma, ginkgo biloba, metasequoia glyptostroboides, thuja plicata, thujopsis dolobrata, chamaecyparis obtusa, pinus bungeana, pinus parviflora.
-25 °C – picea orientalis, juniperus virginiana , juniperus squamata, juniperus chinensis, cryptomeria japonica.
-23 °C – cedrus deodara.
-20 °C – chamaecyparis lawsoniana, chamaecyparis pisifera, taxus baccata, sequoiadendron giganteum, cupressus arizonica.
Pokiaľ niektoré z drevín horšie znášajú zimy, mali by sa hľadať aj iné príčiny okrem mrazu, ako napríklad nedostatok vlahy, studené leto, nedostatok slnka, geologické a pôdne podmienky, vegetatívne množenie, atď.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info