Nikolaj Aleksandrovič Morozov (1854 – 1946) – ruský revolucionár, výnimočný vedec, čestný člen Akadémie vied ZSSR. Člen Čajkovského kruhu Zem a sloboda a výkonného výboru Narodnaja Volja. Bol účastníkom pokusov o atentát na ruského cára Alexandra II. V roku 1882 bol odsúdený na doživotie a do roku 1905 bol väznený v pevnostiach Petro Pavlovská a Šlisselburg.
Najprv nesmel čítať žiadne knihy. „Následne udělali soudruzi chybu“ a dali mu do rúk knihu.. Po dvoch rokoch sedenia mu začali dávať na čítanie Bibliu, evanjeliá, životy svätých a aj to vo francúzštine. Keďže mladý vedec a revolucionár nemal žiadnu inú literatúru, začal čítať a skúmať čo mu bolo dané.
A tak následne v týchto knihách našiel množstvo výrokov a opisov čisto astronomického charakteru: opisy hviezdnej oblohy, zatmenia Slnka a Mesiaca, sopečné erupcie, pojmy z prírodovedných vied atď. V Apokalypse, ktorá pôsobila ako delírium šialenca, našiel pozoruhodne presný, umelecký opis hviezdnej oblohy, na ktorej boli v podobe rôznofarebných koní vyobrazené planéty a súhvezdia. Okrem toho tu bol uvedený popis búrky a zemetrasenia, ktoré sa vyskytli na ostrove Patmos. Na základe polohy planét N.A. Morozov vypočítal dátum ich polohy na oblohe a dostal výsledok nedeľu 30. septembra 395 n.l.
Skúmaním Biblie a nachádzajúc v nej množstvo citátov z Apokalypsy N.A.Morozov ustanovil: to znamená, že tieto knihy Biblie boli napísané neskôr ako Apokalypsa, t.j. po 4. storočí nášho letopočtu a nie 1000 rokov predtým. Zistil, že Biblia nebola napísaná skôr ako v 5. storočí nášho letopočtu. Podľa zatmenia Slnka opísaného v knihe proroka Amosa astronomicky ustanovil napísanie tejto knihy v 5. storočí, kedy mohlo dôjsť len k tomuto zatmeniu Slnka.
Na základe sopečnej erupcie opísanej pri Lotovom úteku zo Sodomy a Gomory N. A. Morozov uvádza, že v Palestíne ani v Egypte neboli žiadne sopky. V tom čase boli známe len tri sopky: Vezuv, Stromboli, Etna. Pri opise sopečnej erupcie by sa dalo opísať iba erupcia jednej z týchto sopiek. N.A. Morozov verí, že Lot je Lat, latinčina, Riman, a že to opisuje erupciu sopky Vezuv, pod popolom ktorej zahynuli Herculaneum a Pompeje – Sodoma a Gomora.
V ohnivej ruke, ktorá vpísala na oblohu na sviatok kráľa Baltazara: „Mene, Tekel, Fares“, N.A. Morozov vidí opis vzhľadu kométy na oblohe znázornenej v starovekých astronómiách vo forme prsta božieho, alebo v podobe metly. „Mene, Tekel, Fares“ N.A. prekladá z hebrejčiny do ruštiny a dostáva mená troch súhvezdí: Váhy, Perzeus, Измеритель (?). Zoberie čínske kroniky Ma-Tuan-Lin a She-Ke a v nich nájde opis kométy, ktorá sa objavila v týchto súhvezdiach, t.j. Halleyho kométa.
Vo svojom ďalšom výskume N.A. Morozov robí rovnaké astronomické exkurzie v knihách gréckych a latinských autorov a ukazuje ich falošnosť, apokryfnú povahu a príslušnosť k stredoveku. Stredovekí autori písali svoje diela pod menom antických autorov a staroveké Grécko a staroveký Rím nikdy neexistovali.
Tacitus napísal Poggio Braciolini. Titus Livius má popis zatmenia Mesiaca, ktoré podľa výpočtov Morozova sa datuje do 11. storočia nášho letopočtu. To znamená, že Titus Livy nebol napísaný skôr ako tentoraz.
N.A. Morozov uvádza veľmi zaujímavú tabuľku: najväčší rozkvet kultúry starovekého Grécka sa datuje do VI., V., IV., III., II. storočia pred naším letopočtom. Potom nastáva útlm až do 15. storočia. Grécko, jeho kultúra a kultúrne hodnoty sú zabudnuté, neexistujú. A zrazu ich v 15. storočí v období renesancie vykopali v pivniciach starých kláštorov, pri vykopávkach v záhradách vykopali sochy a ruiny boli datované do obdobia pred Kristom. „Mohlo toto všetko prežiť 1000 rokov a nezahynúť? Nie je tento podvod úplne zrejmý?“ – v 7 zväzkoch, na 7000 stranách, N.A. Morozov podáva svoj historický výskum.
Akadémia vied poverila N.A. Morozova, aby skontroloval existujúce astronomické javy v ruských kronikách. A tieto štúdie viedli N.A. Morozova k úplne neočakávaným a veľmi zaujímavým výsledkom.
Všetky opisy zatmení Slnka a Mesiaca v kronikách sa ukázali ako chronologicky správne. Rozdiel bol jeden deň v udalostiach po 1. marci. Ukázalo sa, že rok na Rusi sa nezačínal 1. septembra, ako to bolo u byzantských Grékov, ale 1. marca, ako to bolo medzi rímskymi katolíkmi. Zdalo sa to zvláštne.
Ďalší výskum viedol N.A. Morozova k výsledku, že kresťanstvo v Rusku nebolo grécke, ale rímskokatolícke. Slovo „cirkev“ teda pochádza z latinského slova „cirkus“, kruh veriacich, a nie z gréckeho „eklesia“, „egliz“ je francúzština.
„Kríž“ pochádza z latinského slova „crux“ a „oltár“ pochádza z latinského „altárium“. Knihy dostupné v ruskom preklade Biblie – 3. kniha Ezdráša, Nehemiášove proroctvá a iné – sú dostupné iba v latinskej Vulgáte a nie sú dostupné v gréckych a hebrejských knihách. To znamená, že nejde o preklady z gréčtiny a ani z hebrejčiny, ale z latinčiny; nie z Byzancie, ale z Ríma. Cyril a Metod chodia po pokyny a požehnania nie do Byzancie, ale do Ríma. Alexander Nevsky, víťaz nad Švédmi pri jazere Peilus, nejde na Východ, ale na Západ. A nakoniec, výskum N.A. Morozova ho priviedli k výskumu historika Turgeneva, ktorý v polovici 19. storočia cestoval na Západ do vatikánskych archívov a tam zistil, že kresťanstvo v Rusku bolo rímskokatolícke a že pedagógovia pod vedením ruských kniežat pochádzali z Ríma a boli katolíci.
N.A. Morozov tak ruší legendu o byzantskom pôvode kresťanstva v Rusku a vytvára spojenie medzi Ruskom a západnou Európou a rímskym katolicizmom a pápežstvom.
Potom sa N.A. Morozov začne zaujímať o problematiku tatárskeho jarma v Rusku. Kto sú Tatári? Pečenehovia? Kumáni? Odkiaľ pochádzajú naše informácie o tatárskom jarme? a čo to bolo?
Prečo tatárske „jarmo“? Koniec koncov, „jarmo“ je latinské slovo „yugum“ a znamená „jarmo“. Spomínajú sa tatárske „hordy“. Ale „horda“ je tiež latinské slovo. Podľa kroniky sa Tatári objavili začiatkom 13. storočia. V tom istom čase sa na Západe objavili „rády“: livónsky, germánsky, križiaci, šermiari atď. Ale horda, ordo, poriadok sú to isté slovo. V tom istom čase prebiehali križiacke výpravy a v roku 1204 dobyli Konštantínopol križiaci, t.j. od Grékov to prešlo na Latinov, pápežov. Ale v ruských kronikách o tom nie je žiadna zmienka.
N.A. Morozov berie historickú mapu, ktorá bola dodaná s ruskými učebnicami histórie Tiesenhausen. Okolo Čierneho a Azovského mora na začiatku 13. storočia boli: Pečenehovia, Polovci, Tatári.
Kto sú Pečenehovia?
Pečenehovia sú kachliari, Maďari, z mesta Vuda-Pešť. Pest je po slovansky „pešč“, po rusky „pec“. V nemčine sa toto mesto nazýva Ofen, t.j. doslovne preložené ako rúra – pec. Boli tu vysoké pece, tavil sa tu kov, ťažilo železo a odtiaľto ho pečenehoví kachliari nosili do celého sveta. N.A. Morozov považuje korešpondenciu „Pečenegs-stoker-Maďari“ za kategoricky preukázanú.
Kto sú Polovci?
Podľa geografických máp Janovčanov a Benátčanov z 12. storočia, umiestnených v origináli v knižnici sv. Marka v Benátkach a citovaný v článku E. D. Felitsyna z roku 1868, publikovanom v Notes of the Geographical Society, zv. a samostatná brožúra v roku 1870.
Takže podľa týchto máp je celé pobrežie Čierneho mora a Azov a časť regiónu Volga posiate janovskými a benátskymi vežami, kolóniami a opevnenými bodmi. Práve na mieste, kde sú na mape Tizenhausen vyznačení Polovci. Kto sú potom Polovci? Samozrejme, nie tí obyvatelia stepí, ktorí majú dlhé fúzy, prilby a dosť divoký vzhľad, sú zastúpení v opere „Knieža Igor“ vo Veľkom divadle v Moskve, ako aj na kresbách umelca Fedorovského. Polovci sú plavci, sú to moreplavci, Janovčania a Benátčania, ktorí postavili svoje veže, opevnené body a obchodné stanice na pobreží Čierneho a Azovského mora. Otázkou potom je, ako sa tu mohli objaviť Tatári, bojovať na rieke Kalka, bojovať s Rusmi, poraziť ich a nevšimnúť si ani Janovčanov, ani Benátčanov, nedotknúť sa ich pevností, nezúčastniť sa boja s nimi?
Len preto, že – odpovedá N.A. Morozov – že „Tatári“ boli križiaci, boli to samotní Janovčania, Benátčania, Nemci, Nemci, Francúzski „plavci“, ktorí išli do vojny na východe.
Potom N.A. Morozov pokračuje v štúdiu ciest, po ktorých sa Tatári pohybovali v Rusku.
Podľa kroniky sa objavil neznámy ľud, prichádzajúci odnikiaľ, hovoriaci neznámou rečou. Pochádzal odniekiaľ z Uralu. Dosiahol Baltské more, Livónske a germánske „poriadky“ a stopa po „horde“ sa opäť stratila. Stratila sa presne v roku 1238, keď došlo k spojeniu rádu nemeckých a livónskych.
Na čele tatárskej „hordy“ bol Batu, Bati Chan.
„Otec“ – „Khan“ – kagan, kahan, kňaz. Preto je „Bati-Khan“ otec-kňaz, pápež, t.j. „Horda“ pochodovala pod zástavou a vedením pápeža, boli to križiaci.
Zaujímavý je názov „Vatikán“ – domov pápeža.
Vatikán. „Vati“ je bati, batiman – francúzsky – dom, budova alebo „stávka“ – dom – židovský. Kan je kahan, kagan, po židovsky kňaz. Preto „Vatikán“ je kňazský dom, hebrejské slovo. A okrem toho, Vatikán a Bati Khan sú veľmi podobné slová, židovského pôvodu a znamenajú to isté.
Po bitke pri jazere Peilus cestuje Alexander Nevsky v Tatary. Nie k Tatárom, ale Tatary, t.j. nie k ľuďom, ale k mestu. A ak by aj šiel k Tatárom, t.j. niekam za Bajkal, do Mongolska, potom by s tými cestami musel cestovať 5 rokov a bolo by nepravdepodobné, že by sa na tie miesta dostal, alebo že by sa dokonca vrátil. Ale ide k Tatary, a nie na východ, ale na západ, a vracia sa celkom rýchlo. N.A. Morozov sa domnieva, že Alexander Nevskij odišiel do Tatier, Karpát, a nenajdúc tam nikoho, odišiel do Kanonitsi, t.j. pápežskému kánonu, do Ríma pokloniť sa ako rímskokatolík.
Zlatá „horda“ je „rád“ križiakov, ktorí nosili na hrudi zlatý kríž. Edesská „horda“ je janovská obchodná stanica v Odese na juhu. Krymská „horda“ sú krymské osady Janov. „Horda“ Desht je Deitsh, nemecký, germánsky rád atď.
Ako sa stalo, že sa križiaci zmenili na mongolských Tatárov?
Útlak miestneho obyvateľstva zo strany votrelcov, násilníkov a dobyvateľov, križiakov, bol pre obyvateľstvo čoraz neznesiteľnejší. Spojenie medzi Západom a Východom sa zrútilo. Pápež zvoláva uniatský koncil, na ktorom sú uverejnené slávne „Dekréty falošného Izidora“ a množstvo ďalších podrobných diel s cieľom preniesť ich hriechy a násilie na niektorých Mongolov žijúcich niekde v púšti Gobi za jazerom Bajkal. A tak sa eseje píšu v mene Marco-Pola, Rubruka a ďalších. Čiernohorský biskup-mních Plano de Carpini píše esej s názvom „História Tatárov, ktorých nazývame Mongolmi“. Rubruk bol tiež mníchom a písal podľa pokynov rímskeho pápežstva. Tieto diela boli uznané za vodcovské, začali sa vyučovať na školách a násilie križiakov sa prenieslo na Tatárov.
A Tatári sa objavili až neskôr. Boli to Turci, Turci, ktorí sa v týchto končinách objavili približne v 14. – 15 storočí.
Najmä N.A. Morozov odvodzuje kniežatstvo Tmutarakan zo slov „Fema-Turokan“. Thema je grécka provincia. Turokan -Turokan, turečtina, od slova tauros, taurian, t.j. Turecké, turecké kniežatstvo.
Na základe týchto štúdií má N.A. Morozov pripravené na vydanie tri zväzky pod všeobecným názvom „Historické zázraky“. Prístup je úplne nový, originálny, zaujímavý.
Po všetkých tých úplne neočakávaných, neuveriteľných výskumoch a objavoch, ktoré už N. A. Morozov urobil, sa tieto posledné zdajú byť najneočakávanejšie, neuveriteľné, nemožné, keďže sme zvyknutí a zvyknutí na pojmy, ktoré sme sa učili mnoho stoviek rokov…
Ďalšie zaujímavé informácie o Nikolaji Morozovovi: https://www.biosferaklub.info/sila-nezlomneho-ducha/
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info