Na 71. zasadaní Svetovej zdravotníckej organizácie sa očakávalo rýchle a jednoduché prijatie rezolúcie na podporu prirodzeného dojčenia, keďže prínosy materského mlieka sú potvrdené desiatkami rokov vedeckého výskumu. Delegáti USA sa ale snažili zmeniť text dokumentu v časti, ktorá vyzývala obmedziť na trhu „zavádzajúcu propagáciu produktov nahradzujúcich materské mlieko“.
Americká delegácia sa touto cestou snažila ochraňovať záujmy výrobcov zmesí nahradzujúcich materské mlieko. Americkí delegáti navrhli odstrániť z textu tiež výzvy „chrániť, propagovať a podporovať prirodzené dojčenie“ a „obmedziť propagáciu potravinárskych výrobkov, ktoré môžu mať podľa odborníkov škodlivý vplyv na zdravie malých detí“.
Keď pokus o zmenu dokumentu zlyhal, americkí delegáti prešli k hrozbám. Keďže uznesenie o dojčení navrhli delegáti z Ekvádoru, tak predstavitelia USA začali vyvíjať tlak práve na túto krajinu. Buď Ekvádor stiahne dokument, alebo Washington zavedie ekonomické sankcie a obmedzí pre Ekvádor dôležitú vojenskú pomoc. Onedlho bola rezolúcia o dojčení stiahnutá aj napriek tomu, že mnoho delegátov nesúhlasilo s týmto rozhodnutím.
Obhajcovia dojčenia sa pokúsili nájsť inú delegáciu, ktorá by predložila uznesenie, ale stretli sa s predvídateľnými problémami. Delegáti z chudobnejších krajín Afriky a Latinskej Ameriky odmietli predložiť dokument, pretože sa obávali odvetných opatrení zo strany Spojených štátov amerických. V konečnom dôsledku však úsilie americkej delegácie o zrušenie, alebo zmenu uznesenia bolo márne, pretože dokument predložila delegácia Ruskej federácie.
Americké ministerstvo zahraničných vecí USA sa odmietlo k incidentu vyjadriť a odvolalo sa na nemožnosť diskutovať „o súkromných diplomatických rozhovoroch“. Ministerstvo zdravotníctva USA (Department of Health and Human Services), ktoré zohralo kľúčovú úlohu v procese zmeny uznesenia, vysvetlilo svoje rozhodnutie, ale zdôraznilo, že sa nezúčastnilo na zastrašovaní Ekvádoru.
Hoci lobisti z priemyslu detskej výživy boli prítomní stretnutia v Ženeve, zástancovia prirodzeného dojčenia tvrdia, že nemajú priamy dôkaz o ich vplyve na stratégiu zastrašovania, ktorú zvolil Washington. V posledných rokoch sa v rozvinutých krajinách mierne znížil predaj detskej výživy, pretože ženy čoraz častejšie volia dojčenie. Predpoklady predaja detskej výživy na rok 2018 ale hovoria o raste predaja o 4 % najmä na úkor rozvinutých krajín.
Situácia s prijatím uznesenia sa stala natoľko ostrou, že niektorí americkí delegáti navrhli, aby USA vystúpili zo Svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Konfrontácia, ktorú vyvolali zástupcovia USA na zhromaždení, sa stala novým príkladom stratégie administrácie vlády USA, ktorá kladie korporatívne záujmy nad záujmy zdravia spoločnosti a ochrany životného prostredia.
Počas toho istého zasadania, na ktorom sa prerokovávala rezolúcia na podporu dojčenia, delegácia USA úspešne odstránila z iného dokumentu časť podporujúcu zavedenie „dane na sladené nápoje“, ktorá bola navrhovaná za účelom boja proti epidémii obezity. Okrem toho sa americkí delegáti neúspešne pokúsili zmeniť opatrenie WHO na podporu poskytovania základných liekov najchudobnejším krajinám.
Zástupca ruskej delegácie povedal, že predloženie dokumentu na podporu dojčenia bolo „vecou princípu“. „Nesnažili sme sa byť hrdinami, ale domnievame sa, že je to nesprávne, keď sa veľká krajina snaží riadiť malé krajiny, a to najmä v tejto otázke, ktorá je dôležitá pre celý svet“.
Nakoniec bolo uznesenie o dojčení prijaté prakticky vo forme, v akej bolo pôvodne pripravené. Zástupcom USA sa podarilo odstrániť z dokumentu iba fragment, ktorý vyzýval WHO, aby poskytol technickú podporu tým zúčastneným krajinám, ktoré chcú zastaviť „neprijateľnú propagáciu potravinárskych výrobkov pre dojčatá a detí mladšieho veku“.
Členka vlády Ekvádoru, ktorá sa rozhodla nezverejňovať svoje meno zo strachu straty zamestnania, komentovala celú situáciu slovami: „Boli sme v šoku, pretože sme nechápali, ako môže taký malý problém, ako je dojčenie, vyvolať takú radikálnu reakciu.“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info