Kým nie je imunitný systém dieťaťa sformovaný, dôležitým ochranným mechanizmom sú protilátky matky, ktoré sú prenášané do organizmu dieťaťa cez placentu a materské mlieko. Čím dlhšie matka dojčí materským mliekom dieťa, tým dlhšie bude chránené. Protilátky matky chránia novorodencov a dojčatá pred infekčnými ochoreniami, ako je záškrt, tetanus, osýpky, ružienka, ovčie kiahne, detská obrna a mnohými inými na dlhú dobu.
Gynekologička Ž. Sokolová hovorí: „Najlepšou „vakcínou“ na všetky infekčné choroby je materské mlieko. Materské mlieko obsahuje protilátky, ktoré dokážu chrániť a zvládnuť akúkoľvek infekciu a ak sa bude dieťa otužovať, tak jeho imunitný systém bude silnejší bez akéhokoľvek očkovania. Ako presvedčivý dôkaz môžem uviesť, že pod mojím dohľadom je 1640 detí, ktorých rodičia nedali očkovať. Tieto deti nielen že nebývajú choré, ale sa aj inak rozvíjajú, sú oveľa pokojnejšie a vyváženejšie, menej podráždené a neagresívne.“
Dôležitým ochranným mechanizmom pred rôznymi druhmi infekcií je genetika. Nie všetci ľudia sú rovnako náchylní na rôzne choroby. Virologička G.P. Červonskaja vo svojej knihe „Očkovanie: Mýty a realita“ píše o náchylnosti ľudí k infekčným chorobám nasledujúce:
„U väčšiny ľudí je imunita k infekčným ochoreniam daná geneticky. Napríklad 99 % ľudí je imúnnych voči tuberkulóze, 99,5 – 99,9 % je imúnnych voči detskej obrne, 80 – 85 % voči záškrtu, 85 – 90 % voči chrípke. Bezohľadná vakcinácia oslabuje založenú prirodzenú imunitu, navždy mení náš genetický kód a spôsobuje choroby vrátane doposiaľ neznámych.
Pripomínam to, čo je známe odborníkom z celého sveta, zdôrazňujem – odborníkom!. Náchylných na tuberkulózu z celého ľudstva sa rodí 1 %, na detskú obrnu 0,1 – 0,5 %, záškrtu 15 – 20 %, k chrípke nie viac ako 10 – 15 %, atď.
Inými slovami, niekto sa už narodí imúnny voči tuberkulóze a to je veľká väčšina. Niekto nebude nikdy od narodenia chorý na záškrt a takých je drvivá väčšina a tretia kategória ľudí sú imúnni voči detskej obrne, na ktorú trpia iba jednotlivci a nie nutne na paralytickú formu. Väčšina neočkovaných ľudí nikdy netrpí na chrípku, rubeolu, atď.“
Netreba zabúdať na prirodzenú ochranu získanú, keď človek prejde chorobou. Choroby ako kiahne, osýpky, príušnice, rubeola, sa tiež nazývajú „detskými“, pretože práve v detstve nimi človek prejde. Tieto choroby prejdú väčšinou v ľahkej forme a človek získa celoživotnú imunitu a možnosť predať protilátky ďalším generáciám.
Niekde stále existuje prax, že rodičia privedú svoje deti k chorým rovesníkom, aby dieťa prekonalo chorobu v detstve a vytvorilo si vlastnú imunitu. A často sa stáva, že dieťa vôbec neochorie pri takých návštevách, čo ukazuje na to, že dieťa je geneticky imúnne voči danej chorobe.
V dejinách ľudstva sú známe fakty, keď po zlepšení hygienických a sanitárnych podmienok, sa ľudstvo zbavilo mnohých chorôb. Napríklad v Európe choroby ako cholera, týfus, úplavica boli eliminované skôr ako sa objavili vakcíny, keď sa zlepšilo zásobovanie vodou a kanalizácia, keď sa začala dezinfikovať voda a pasterizovať mlieko a zlepšila sa kvalita potravín. So zlepšením sanitárnych a hygienických podmienok úmrtnosť začala klesať na choroby ako je záškrt, osýpky, čierny kašeľ, ešte desiatky rokov do objavenia vakcín. Likvidácia kiahní v roku 1980 na celom svete sa dosiahla vďaka prísnym hygienickým podmienkam a nie vďaka očkovaniu, ako sa všeobecne uvádza, pretože v priebehu očkovania v daných rokoch, očkovaní ľudia aj tak trpeli touto chorobou a zomierali na jej následky.“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info