Škodlivosť GMO vedecky dokázaná
Výsledok vedeckého experimentu: Príhovor Iriny Ermakovej, doktorky biologických vied, na stretnutí Aliancie CIS „Za biologickú bezpečnosť“ v marci 2006: „GMO môžu viesť k rakovine, neplodnosti, alergiám, vysokej úmrtnosti a chorobnosť u novorodencov, zníženiu počtu a vyhynutiu mnohých druhov zvierat a rastlín.
„Som jednou z mála, ktorá uskutočnila výskum účinkov GMO na iné organizmy. Bezpečnostné štúdie sú zvyčajne financované spoločnosťami, ktoré vyvíjajú GMO a prakticky neexistujú žiadne nezávislé štúdie.
Škodlivé účinky GMO preukázali experimenty, keď sa do potravy laboratórnych myší a potkanov pridávala GMO sója, GMO zemiaky, GMO kukurica a GMO hrach. GMO zemiaky s génom lektínu snežienky testoval anglický vedec Pusztai. Inštitút výživy vykonal výskum GMO zemiakov odolných voči pásavke zemiakovej. K tejto správe som dala záver, bola som šokovaná morfológiou. Boli dve skupiny potkanov: jedna skupina bola pozorovaná mesiac a kŕmená GMO zemiakmi, druhá 6 mesiacov, v poslednej skupine niektoré potkany zomreli na nafúknuté črevá a niektoré mali cysty na pečeni a obličkách pri pitve. Pečeň mala svetlejšiu žltohnedú farbu a ľahko praskla. Toto ma šokovalo – ako sa „roztrhla“. Až po vykonaní vlastného výskumu som pochopila, s čím to môže súvisieť. GMO sóju testovala aj skupina talianskych kolegov na čele s Malatestom. Zistili zmeny na pečeni, pankrease a semenníkoch.
Počas môjho experimentu som pridala GMO sóju do krmiva pre potkany vivar. Boli 3 skupiny: kontrola, do ktorej sa nič nepridávalo; skupina, v ktorej sa do krmiva pre zvieratá pridávala GMO sójová múka; a skupina s prídavkom tradičnej sójovej múky. Vo všetkých prípadoch bola sójová múka zmiešaná s vodou.
V prvej sérii pokusov sme samice začali kŕmiť dva týždne pred počatím a pokračovali sme až do nakŕmenia mláďat potkanov a treba povedať, že mláďatá potkanov, ktoré prežili a začali jesť GMO potravu, nezomreli, ani samice nezomreli. Zomreli iba novonarodené mláďatá potkanov. Použitý sójový šrot bol vyrobený zo sójových bôbov Monsanto odolných voči Roundup – bol odoberaný zo zásob pre moskovský závod rovnakým spôsobom ako tradičné sójové bôby.
Upozorňujeme, že potkany zodpovedajúcej skupiny sme kŕmili GMO sójou 2 týždne pred párením, počas párenia a počas gravidity a laktácie. Predpokladala som, že vloženie cudzieho génu by mohlo ovplyvniť zárodočné bunky a reprodukčné orgány. Vývojové korporácie začínajú testovať už tehotné samice. Ukázalo sa, že sa neuskutočnili žiadne štúdie podobné tej mojej, napriek tomu, že každá príručka na testovanie GMO vyžaduje sledovanie piatich generácií. Ak existujú vedecké práce o potomstve, potom ich spravidla podporovali spoločnosti, ktoré vyvinuli GMO a začali kŕmiť už tehotné samice a snažili sa zistiť vplyv na embryonálne bunky. Embryo je však chránené telom matky a taký silný negatívny účinok nebol zistený.
Na fotografii môžete vidieť dva vrhy samíc od 2 skupín potkanov: po kŕmení niektorých krmivom s prídavkom tradičnej sóje a iných krmivom s prídavkom GMO sóje. Tieto 9-dňové mláďatá sa narodili v ten istý deň. 2 malé potkany zo skupiny GMO sóje, ktoré sú aj bez srsti, uhynú, zvyšné 2 – 3 prežijú. Takmer polovica mláďat potkanov (asi 40 %) narodených samiciam kŕmeným potravou obsahujúcou GMO sóju má výrazne menšiu veľkosť a hmotnosť ako ich náprotivky z kontrolnej skupiny.
Po tom, čo som oznámila svoje výsledky, sa výskum zastavil nasledovne: do nášho ústavu začali prichádzať krmivá vivar, ktoré už obsahovali GMO sóju. To znamená, že som už nemohla mať kontrolné skupiny. Keď som to zistila, obrátila som sa na zamestnancov ústavu, ktorí sa zaoberali novonarodenými potkaními mláďatami a všetci (päť zamestnancov) uviedli, že majú kolosálnu úmrtnosť novonarodených potkaních mláďat. Dvaja z nich poskytli svoje informácie. U 20 samíc bola zistená zvýšená úmrtnosť potkaních mláďat, v niektorých prípadoch dosahovala až 100 %.
Uskutočnila sa ďalšia séria experimentov, v ktorých sme samcov potkanov kŕmili semenami GMO sójových bôbov odolných voči Roundup z Argentíny a konvenčných sójových bôbov z Volgogradu. Keď morfológovia odobrali orgány, všimli si, že všetky samce potkanov, ktorých potrava bola doplnená GMO semenami, mali modrasto sfarbené semenníky. Časť semenníkov ukázala, že prietok krvi bol narušený a bola pozorovaná patologická mitóza testikulárnych buniek. Tieto údaje sú stále v štádiu analýzy morfológmi.
A tu je to, čo sa stane s pečeňou po mesiaci experimentu: difúzne dystrofické zmeny, pericelulárny edém, prudký opuch hepatocytov a ich vakuolizácia, čo sa v pečeni samcov iných skupín nenašlo. Malotesta a ďalší Taliani kŕmili gravidné samice a sledovali to, čo sa stalo v potomstve. Sledovala som samotné potkany. Bolo by dobré ich vidieť za ďalších 5 – 6 mesiacov – vo všeobecnosti bude pečeň v hroznom stave. Inštitút výživy opísal, že po 6 mesiacoch bola pečeň svetlohnedá a ľahko praskla – môže to byť spôsobené silnou vakuolizáciou pečeňových buniek.
Biologické riziká:
– nepredvídateľnosť miesta integrácie rekombinantnej DNA,
– slabá znalosť regulácie a fungovania genómu vyšších rastlín,
– pleiotropný účinok,
– narušenie stability genómu a zmeny v jeho fungovaní,
– porušenie stability samotného integrovaného génu,
– prítomnosť technologických zvyškov vo vloženom fragmente DNA,
– alergické a toxické účinky cudzieho proteínu.
Podľa môjho názoru je najstrašnejšou metódou vkladania génov použitie plazmidov (kruhová DNA) agrobaktérií. Mojou hlavnou teóriou, ktorú by som chcela skontrolovať, je, že v bunkách GMO rastlín sú plazmidy zadržané v explicitnej alebo implicitnej forme, napriek skutočnosti, že kruhové formy DNA sa musia kontrolovať. Ale kruhová DNA môže byť integrovaná do chromozomálnej aj mitochondriálnej DNA a nejakým spôsobom zostať v bunkách. Je známe, že plazmidy sa replikujú (t.j. vytvárajú kópie). Keď sa dostanú do nášho tela, nie sú zničené kvôli ich veľmi stabilnej prstencovej forme, ale prenikajú do črevných baktérií, krvi (bielych krviniek) a šíria sa po tele, môžu vstúpiť do akéhokoľvek orgánu a vložiť do buniek tohto orgánu nepotrebné gény.
Preto také vážne zmeny v orgánoch zvierat, bez ohľadu na to, o aký druh zvieraťa ide. Prečo si vybrali pôdnu baktériu? Pretože ide o jednu z mála baktérií, ktoré dokážu vložiť svoj gén do buniek vyšších rastlín pomocou plazmidov. Zároveň sa na stromoch tvoria hálky a výrastky. Plazmidy dokážu vložiť gén do genómu tak baktérií, rastlín, ako aj zvierat, ľudí – t.j. na vloženie génu bola zvolená univerzálna metóda. Keď plazmidy s génovými inzertmi vstupujú do tela spolu s GMO rastlinou, prechádzajú po ceste, ako už bolo spomenuté, črevá – krv – rôzne orgány.
Bola to práca nemeckých kolegov Schuberta a spoluautorov, ktorí špecificky pridali do jedla plazmidy s fluorescenčným génom zeleného proteínu. Kŕmili dospelé myši a po 3 – 8 hodinách sledovali fluorescenčný zelený proteín v rôznych orgánoch, t.j. kde mohol gén pre tento proteín skončiť. V ďalšej štúdii kŕmili gravidné myši a zistili, že gén pre fluorescenčný zelený proteín bol tiež integrovaný do buniek rôznych orgánov plodu a zostal zachovaný u novonarodených myší. Uvádzali orgány ako mozog, koža, pečeň, slezina, obličky atď., t.j. takmer na akýkoľvek orgán.
Pre vedca nie je problémom dokazovanie nebezpečnosti súčasných GMO.
Záver: GMO môžu viesť k rakovine, neplodnosti, alergiám, vysokej úmrtnosti a chorobnosti novorodencov, zníženiu počtu a vyhynutiu mnohých druhov zvierat a rastlín. Pravdepodobne bude človek schopný nájsť spôsob, ako sa chrániť pred GMO, ale nebudeme môcť chrániť zvieratá, rastliny a baktérie, tie najskôr zmiznú a v dôsledku toho bude ľudstvo čeliť environmentálnej katastrofe, ktorá bude výsledkom šírenia GMO plantáží. Ak budeme pokračovať v rozvoji biotechnológie, potom je potrebné zlepšiť metódy vkladania génov, aby boli novovzniknuté organizmy bezpečné pre ľudí a životné prostredie.“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info