Kolyma je rieka v severovýchodnej časti Sibíri. Preteká Magadanskou oblasťou a Jakutskou republikou v Rusku. Je dlhá 2 129 km.
Pravdepodobne tí, ktorí čítajú príspevky alternatívnych bádateľov, sú si dobre vedomí existencie megalitov v oblasti rieky Kolymy neďaleko Magadanu. Existuje však veľa verzií, ktoré vysvetľujú proces ich vzniku, ako aj ich účel. Zároveň je jasná jedna vec – starodávne staroveké civilizácie disponovali vysokou úrovňou technológie, ktorú sme ešte nedosiahli. Preto nie sme schopní obnoviť mnohé zo starodávnych megalitických štruktúr.
Pokiaľ ide o účel kolymských megalitov, páčila sa mi verzia vyjadrená v nedávnom videu A. Kadykčanského „Megality Kolymy“ od iného nezávislého bádateľa tajomstiev starovekých civilizácií a kultúry národov severovýchodnej časti Sibíri – Georgija Tymnetagina, autora dvoch zaujímavých kníh na túto tému. Toto o tom hovoril:
„Tieto objekty nie je možné posudzovať jednotlivo, mali by sa posudzovať iba v komplexe. Komplex začína „chrámom slnka“… Všetko, čo je tam, je tam z nejakého dôvodu. Ukazuje sa, že ide o druh elektrárne, ktorá zhromažďuje energiu z prostredia, akumuluje ju a presmerováva. Susedné megality sú akoby zvláštne „rozvodne“, ktoré presmerovávajú energiu a smerujú na samý vrchol hory.
Tam môžete vidieť obrovský vysústružený monolit – „batériu“. A na „batérii“ veľmi silno cítiť stav nabitia energiou. Výstup na „batériu“ trvá asi 2,5 hodiny. Pokiaľ ste už dosiahli vrchol a cítite sa unavení, tak ak si ľahnete na „batériu“, ste doslova za 2 až 3 minúty zotavení. Pocit únavy zmizne a objaví sa pocit plnosti, ľahkosti atď.
Urobili sme tam experimenty: úplne vybitý telefón sme jednoducho položili na kameň a asi po pol hodine ukazovateľ nabíjania už vykazoval jeden diel a telefón začal pracovať. Zistili sme tiež ďalší zaujímavý fakt: ak pôjdete presne pozdĺž „elektrického vedenia“, potom je v zásade ľahké ísť: človek nie je unavený. Hneď ako „vypadnete“ z dosahu tejto „línie“, okamžite nastupuje únava. A keď idete „v prúde“, potom je veľmi pohodlné ísť. Musíte však ísť od kameňa ku kameňu, akoby „cik cak pohybom“ od jednej štruktúry k druhej. A svojím vlastným telom cítite smer tohto toku energie.
Ale toto je jedno z určení. Ako to chápem, naši predkovia neboli blázni a nestavali tak, ako sa to robí dnes. Tu mali všetky tieto štruktúry niekoľko funkčných účelov. Jedným z nich je zhromažďovanie a presmerovanie prírodnej energie. Čo je charakteristické: všetky megality stoja v miestach geomagnetických anomálií. Všetko sme kontrolovali kompasom. Napríklad, ak 50 metrov od megalitu šípka jasne ukazuje na sever, následne keď sa k nemu blíži, začne sa točiť rôznymi smermi. A keď položíte kompas na megalit, odchýlka šípky je od 30 do 180 stupňov od severného smeru.
Na miestach týchto megalitických stavieb prebieha tiež zvláštny spôsob liečenia určitých chorôb. Čo je zaujímavejšie, nachádzajú sa tu „čaše“, v ktorých sa nachádza liečivá voda Je veľmi energeticky nasýtená a pomáha liečiť rany. Keď sa umyjete touto vodou a napijete, cítite ako váš stav zlepšuje.
Tieto megality majú veľa funkcií a možno ani polovica z nich nebola preskúmaná, s výnimkou tých, ktoré ležia na povrchu a ktoré sa dajú veľmi ľahko určiť. Ďalší zaujímavý bod: v dňoch tzv. „planetárnych sviatkov“ – rovnodennosť, slnovrat – sme v týchto kameňoch zaznamenali pomerne silné elektromagnetické oscilácie. Začínajú vibrovať a niekedy počuť aj veľmi nízky zvuk“.
Prítomnosť energetických anomálií a charakteristické znaky „energetických miest“ naznačujú v prospech verzie, že tieto starodávne megalitické štruktúry by mohli byť určitými „energetickými stanicami“. Navyše, v noci boli A. Kadikčansky, G. Tymnetagin a niektorí ďalší vedci a cestovatelia svedkami neobvyklých svetelných javov nad kolymskými megalitmi vo forme „svetelných stĺpov“ modrastej farby alebo smaragdovo zelenej „žiary“.
Mimochodom, ďalší známy bádateľ tajomstiev starovekých civilizácií, spisovateľ a cestovateľ Georgij Sidorov, je tiež presvedčený, že v staroveku na území Sibíri existoval celý systém takýchto „energetických staníc“ z megalitov, s pomocou ktorých bola zhromažďovaná a prenášaná pre potreby starovekej civilizácie prírodná energia. A jednou z týchto „elektrární“ je obrovská „stena“ zostavená z niekoľko desiatok ton vážiacich žulových blokov pravidelného pravouhlého tvaru v pohorí Gornaja Šoria na Sibíri. Zároveň na jednej zo svojich prednášok Sidorov predložil schému tohto starodávneho energetického systému.
Moderná veda nepopiera schopnosť kryštálov ukladať informácie a táto vlastnosť sa aktívne využíva v elektronike. Ani predpoklad, že kamenné megality umiestnené nad miestami geologických zlomov sú schopné akumulovať prírodnú energiu, nie je proti vede. S týmto sú spojené abnormálne svetelné javy a energetické anomálie v miestach týchto megalitov. Mimochodom, podobné anomálne svetelné javy sa pozorujú aj na miestach geologických porúch pred zemetrasením. Preto ďalším účelom takýchto starobylých komplexov by mohlo byť eliminovanie nadmerného napätia, ktoré sa vyskytuje vo vnútri zemskej kôry.
Tieto megality mali prinajmenšom dvojaký účel: nielen poskytovali energiu pre potreby starovekej civilizácie, ale chránili ju aj pred nepriaznivými prírodnými katastrofami. A po zničení týchto štruktúr prestali normálne fungovať. Preto naša civilizácia teraz prežíva plnú silu týchto prírodných javov. Nevieme s istotou, aký druh sily tieto štruktúry zničili: prírodná kataklyzma alebo planetárna vojna, však mnohé z nich majú charakteristické poškodenia aké zostávajú po použití veľmi ničivých zbraní. Svedčí o tom aj veľa obrovských kráterov pravidelného guľatého tvaru, ktoré sa nachádzajú na mnohých miestach našej planéty.
A súdiac podľa rozsiahlosti falšovania našej skutočnej histórie, ako aj stupňa utajenia a potláčania rôznych nájdených artefaktov starovekých civilizácií, to všetko je výsledkom činnosti sily nepriateľskej voči ľudstvu a jej arogantného zasahovania do našej histórie.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info