Afantázia (špeciálna forma vizuálnej agnózie – zodpovedá úplnej neschopnosti vyvolať si vizuálne predstavy podľa ľubovôle) sťažuje vizualizáciu vašej minulosti a budúcnosti, zistila štúdia.
Zriedkavý zdravotný stav, ktorý bráni ľuďom vizualizovať si v mysli obrazy, môže mať vážnejšie následky na psychické zdravie, ako sme si mysleli, tvrdia vedci. Afantázia, niekedy označovaná ako „slepota mysle“, je známa už od 19. storočia, no až v posledných rokoch sa jej venuje významná odborná pozornosť.
Tieto štúdie poskytujú pohľad na to, ako sa afantázia prejavuje u ľudí, ako aj nové poznatky o tom, aké dôležité sú mentálne predstavy, ako súčasť iných funkcií mozgu, ako je pamäť.
V roku 2020 tím vedcov pod vedením kognitívneho neurovedca Alexeja Dawesa z University of New South Wales (UNSW) v Austrálii zistil, že ľudia s afantáziou majú zníženú schopnosť pamätať si minulosť a predstavovať si budúcnosť a vybavovať si menej snov (a často s menším počtom detailov).
Teraz v novej štúdii niektorí z tých istých vedcov našli nové dôkazy o vplyve afantázie na našu pamäť a predstavivosť budúcnosti.
„Epizodická pamäť a predvídanie budúcnosti sú funkčne podobné,“ vysvetľuje na Twitteri nové zistenia Dawes, teraz výskumník z RIKEN Center for Brain Science v Japonsku.
Oba sú každodenné kognitívne procesy zahŕňajúce rekonštrukčné modelovanie udalostí a scén, zvyčajne sprevádzané anekdoticky živým zmyslovým prehrávaním (alebo „predhraním“) vo forme vizuálnych predstáv.
Zatiaľ čo vnútorné vizuálne obrazy sú niečo, čo naša myseľ neustále vytvára, stále je veľa toho, čo nevieme o tom, ako tieto obrazy ovplyvňujú našu schopnosť spomenúť si na epizódy z minulosti.
Na preskúmanie tohto problému uskutočnil Dawes a jeho kolegovia experiment, do ktorého sa zapojilo asi 60 ľudí, z ktorých polovica trpela afantáziou a druhá polovica – ľudí bez tejto choroby, ktorí pôsobili ako kontrolná skupina.
Počas experimentu účastníci doplnili upravenú verziu Autobiografického rozhovoru, testu vykonaného na posúdenie komponentov autobiografickej pamäte u dospelých.
V tejto verzii boli účastníci požiadaní, aby si spomenuli na šesť životných udalostí (skutočných spomienok) a predstavili si šesť hypotetických budúcich udalostí na základe verbálnych výziev a poskytli podrobný písomný popis každej z nich.
Výsledky ukázali, že účastníci s afantáziou generovali podstatne menej epizodických detailov ako účastníci kontrolnej skupiny pre minulé aj budúce udalosti.
Vedci zistili, že to zahŕňalo výrazne slabšie vizuálne, objektové a scénické obrázky, ale poznamenali, že ľudia s afantáziou boli rovnako dobrí ako kontrolná skupina v schopnosti priestorovej predstavivosti.
„Najdôležitejšie je, že táto štúdia poskytuje prvý nádejný behaviorálny dôkaz, že absencia vizuálnych podnetov je spojená s výrazne zníženou schopnosťou modelovať minulosť a navrhovať budúcnosť,“ napísali vedci.
„Účastníci s fantáziou generovali výrazne menej vnútorných detailov ako kontrolné skupiny, bez ohľadu na časové smerovanie, čo naznačuje, že ich popisy udalostí boli menej epizodické a špecifické ako účastníci s vizuálnou predstavivosťou.“
Aj keď ešte nemôžeme posúdiť rozsah vplyvu, vedci tvrdia, že schopnosť vytvárať vizuálne obrazy je dôležitá pre mentálne vytváranie udalostí, či už ide o rekonštrukciu skutočných spomienok alebo vymýšľanie scenárov, ktoré sa ešte nestali.
Skutočnosť, že spomienky na minulosť a imaginárna predikcia budúcnosti sú rovnako ovplyvnené, môže podporovať takzvanú hypotézu konštruktívneho epizodického modelovania, ktorá tvrdí, že predvídanie budúcnosti je kognitívny proces, ktorý spája fragmenty minulých spomienok, aby vytvoril obraz možných budúce udalosti..
„Podľa tejto hypotézy by vnútorné „prežívanie“ a „predzážitkové“ udalosti mali zahŕňať rekombináciu uložených percepčných, časopriestorových a konceptuálnych informácií, a teda spoliehať sa na podobné kognitívne procesy – vrátane mentálnych obrazov,“ vysvetľujú vedci.
To všetko, samozrejme, neznamená, že ľudia s afantáziou si nemôžu pamätať minulé udalosti alebo si predstaviť budúce udalosti, poznamenávajú vedci.
Zdá sa však, že ich schopnosť stavať alebo rekonštruovať tieto vnútorné scény je znížená v porovnaní s ľuďmi bez choroby, ktorých schopnosť spoliehať sa na bohatšie množstvo mentálnych vizuálnych predstáv im dáva výhodu pri práci so spomienkami.
Je toho ešte veľa, čo nevieme o tomto stave, ale štúdie ako táto pomáhajú dolaďovať detaily – nielen o afantázii, ale o tom, ako sa pamäť a vizuálna predstavivosť prelínajú (alebo nepretínajú) v hlave každého z nás.
„Vzájomná súhra medzi vizuálnymi predstavami, tvorbou epizodických udalostí a autobiografickou pamäťou bude pravdepodobne zložitá a ešte zložitejšia kvôli obrovskému množstvu individuálnych rozdielov, ktoré ovplyvňujú každý z týchto kognitívnych procesov,“ píšu vedci.
„Afantázia však ponúka jedinečný model na začatie skúmania týchto interakcií a budovanie širšej taxonómie kognitívneho modelovania v ľudskom mozgu.“
Výsledky štúdie sú uvedené v časopise Cognition.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info