Od šestnásteho do dvadsiateho storočia pestovali mestskí farmári stredomorské ovocie a zeleninu až na sever od Anglicka a Holandska.
Tieto plodiny sa pestovali uprostred masívnych tzv „ovocných stien“, ktoré zadržiavali slnečné teplo a v noci ho uvoľňovali, čím sa vytvorila mikroklíma, ktorá mohla zvýšiť teploty o viac ako 10 °C. Neskôr skleníky postavené oproti ovocným stenám ešte viac zvýšili výnosy plodín len pomocou slnečnej energie.
Až na samom konci devätnásteho storočia sa skleník vyvinul v plne presklenú a umelo vykurovanú budovu, v ktorej sa teplo stráca takmer okamžite – úplný opak technológie, z ktorej pochádza.
Ovocná stena pochádza zo začiatku takzvanej malej doby ľadovej, obdobia mimoriadneho chladu v Európe, ktoré trvalo približne od roku 1550 do roku 1850. Francúzi začali rýchlo vylepšovať technológiu rezaním konárov ovocných stromov tak, aby sa dali pripevniť na drevený rám na stenu.
Táto prax, známa ako „espalier“, im umožnila optimalizovať využitie dostupného priestoru a ďalej zlepšovať podmienky pestovania. Ovocné stromy boli umiestnené v určitej vzdialenosti od steny, aby sa zabezpečil dostatočný koreňový priestor pod zemou a aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu a kontrola škodcov nad zemou.
V časti francúzskeho mesta Thomery, ktoré je dnes viditeľné prostredníctvom máp Google, stále dominujú staré ovocné steny. Domy boli postavené neskôr.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info