V Rusku sa počas desiatich rokov viedli výskumy, ktoré dokazujú existenciu spojitosti zvýšeného používania pesticídov a zvýšeného výskytu ochorení ľudí, ako sú vírusová hepatitída, tuberkulóza, nádorové ochorenia, ochorenia endokrinného a nervového systému, vrodené anomálie a choroby dýchacích orgánov. Podľa výsledkov výskumu, väčšina pesticídov obsahuje metabolické jedy, ktoré vedú k rozvoju chorôb kardiovaskulárneho, reprodukčného a tráviaceho ústrojenstva.
Pesticídy sa radia k toxickým látkam mierového určenia, ktoré sa na rozdiel od chemických zbraní neskladujú na izolovaných tajných základniach v hermeticky uzavretých oceľových kontajneroch, ale na verejných miestach, v kartónoch, alebo plastových nádobách. Pritom pesticídy sú rovnakou hrozbou pre ľudský život ako chemické bojové látky. Dostávajú sa do organizmu človeka a spôsobujú mutácie a vážne zdravotné problémy.
Akútna toxicita pesticídov sa stanovuje dávkou, ktorá sa dostáva do ľudského organizmu rôznymi cestami – cez gastrointestinálny trakt, kožu, pľúca, atď. a spôsobuje smrť. Približne 99,9 % pesticídov použitých na ošetrovanie rastlín sa následne dostáva do životného prostredia, z ktorého, okrem iného, ako zložka poľnohospodárskych produktov konzumovaných ľuďmi a zvieratami.
Mnohé pesticídy, dokonca aj s nízkou toxicitou, majú karcinogénne a mutagénne vlastnosti. Trávia organizmus matky, plod, sú súčasťou mlieka matky a nepriaznivo ovplyvňujú vývoj a rast dojčiat.
Veľká časť pesticídov (až 95 %) sa dostáva do ľudského organizmu prostredníctvom potravín. Približne 4,7 % pesticídov človek získava s vodou a zvyšných 0,3 % vzduchom a cez kožu.
Aby bolo možné znížiť obsah pesticídov v potravinách, je potrebné vedieť ich rozloženie v produkte. Napríklad je známe, že v zelenine a ovocí sa pesticídy sústreďujú hlavne na ich povrchu a vo vrchnej časti obalu, do hĺbky plodu ich preniká menšie množstvo. Vzhľadom k tomu je potrebné v prvom rade dobre umyť plody a pokúsiť sa očistiť ich od vonkajšieho obalu. Pri citrusoch, banánoch, hruškách a jablkách, po očistení od vrchného obalu dochádza približne k 50 – 90 % očisteniu od pesticídov. Odporúča sa očistenie od vrchného obalu takých plodín, ako sú zemiaky, uhorky, paradajky, kapusta a iných listových zelenín.
Veľa pesticídov sa nachádza v kôre citrusov. Mnohí výrobcovia pomarančov ich premývajú 0,5 – 2 % roztokom bifenylu kvôli lepšej konzervácii. Zápach tejto chemickej látky rýchlo mizne a určiť jeho prítomnosť je veľmi obtiažne. V mnohých krajinách sa na jablká pred exportom nanáša vrstva vosku a fungicídov, ktorá výrazne zvyšuje trvanlivosť plodov.
Podstatné rozloženie pesticídov dochádza pri varení, smažení, pečení a sterilizácii. Pri kvasení a marinovaní zvyčajne nedochádza k zníženiu koncentrácie pesticídov, ktoré sú rezistentné v kyslom prostredí.
Značnú elimináciu zvyškov pesticídov v ovocí a zelenine zabezpečí umytie pred skladovaním. Je potrebné si uvedomiť, že množstvo pesticídov sa zvyšuje s úbytkom vody v rastlinách pri dlhodobom skladovaní.
Obsah pesticídov v mliečnych a mäsových výrobkoch je možné znížiť tepelným ošetrením. Je dobré variť mäso vo vode, ktorá sa niekoľkokrát vymení. Inak, niektoré pesticídy sa pri tepelnej úprave môžu transformovať na toxickejšie zložky.
Z knihy „Продукты, которые вас убивают“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info