Teória tvrdí, že mozog používa holografický kódovací systém, aby bol schopný kódovať zmyslové signály mnohostranným spôsobom naprieč všetkými zmyslami. Preto môže byť akýkoľvek stimul, ako napríklad zvuk, prenášaný cez akýkoľvek iný zmyslový orgán, takže mozog môže rozpoznať prichádzajúci signál ako zvuk pomocou typu signálneho kódu špecifického pre zvuk.
Zdá sa, že Patrick Flanagan bez úmyslu významne prispel k potvrdeniu tejto teórie, keď ako tínedžer vynašiel zariadenie, ktoré umožňuje komukoľvek (aj úplne hluchému, aj tomu, kto má chirurgicky odstránené stredné ucho, ba čo viac, aj človeku s úplne atrofovaným sluchovým nervom) počuť cez kožu. Patrick pomenoval svoje zariadenie „Neurofón“. Zaujímavý je príbeh o vytvorení neurofónu.
Začiatkom sedemdesiatych rokov na univerzite vo Virgínii doktor Martin Lenhardt a jeho kolegovia ukázali, že normálne počujúci aj úplne nepočujúci ľudia dokážu vnímať ultrazvukové frekvencie v rozsahu od 28 000 Hz do 100 000 Hz, ak sa zvuk dostane do tela priamym kontaktom so žiaričom.
Experimenty ukázali, že existujú dva oddelené kanály, cez ktoré môže mozog počuť. Jeden kanál – pre frekvencie od 20 Hz do 20 000 Hz (normálny zvuk). Tento kanál vedie zvuky do kochley (vnútorného alebo stredného ucha) vzduchom alebo kostným vedením.
Druhý sluchový kanál objavil Patrick Flanagan v roku 1958 a v 70. rokoch ho preskúmal Dr. Lenhardt a jeho kolegovia. Druhý kanál vedie ultrazvukové vlny cez kosti, telesné tekutiny alebo kožu do novootvoreného nového sluchového orgánu.
Lenhardt tvrdí, že nástrojom na vnímanie ultrazvukových vibrácií je malý orgán umiestnený v mozgu a známy ako labyrint (orgán rovnováhy) – najdôležitejšia časť vestibulárneho aparátu. Tento orgán je veľký asi ako snehová vločka.
Labyrint využíva telo na vnímanie gravitácie. Je naplnená tekutinou a má jemné chĺpky, ktoré sa smerom k základni rozširujú. Pri zmene polohy hlavy pohyb tekutiny stimuluje chĺpky a hovorí nám, kde sme sa odchýlili od zvislej polohy.
Koža je najväčší a najzložitejší orgán. Okrem toho, že je to prvá obranná línia tela proti infekcii, koža je obrovský mozog z tekutých kryštálov. Každý orgán vnímania sa vyvinul z kože. Keď človek začína život ako embryo, jeho zmyslové orgány sa vyvinú zo záhybov kože. Mnohé primitívne organizmy a zvieratá môžu vidieť a počuť cez kožu.
Koža má piezoelektrické vlastnosti. Keď na ňu pôsobíte vibráciami alebo trením, generuje elektrické signály a rovinné vlny. Keď používate neurofón, pokožka vibruje na amplitúdovo modulovanej ultrazvukovej nosnej frekvencii 40 kHz a prevádza do zvuku elektrické signály, ktoré prechádzajú do mozgu mnohými kanálmi.
Emitory v prvých modeloch Neurophone mali veľmi originálny dizajn. Boli to veľké medené sieťky na čistenie panvíc a hrncov (brillo sieťka) uzavreté v plastových vreckách. Na siete bolo privedené napätie s frekvenciou 40 kHz, amplitúdovo modulované s rozsahom až 3000 voltov (pri extrémne nízkom prúde). Hoci sa podobné prístroje používajú už od konca minulého storočia na liečbu zápalových procesov a urýchlenie regenerácie poškodených tkanív a sú absolútne bezpečné, neustále narábanie s vysokým napätím nie je príliš príjemné – hýbu sa vám vlasy a naskakuje vám husia koža…
Preto, aby bol proces pohodlnejší a efektívnejšie prenášali vibrácie, doktor Flanagan v roku 1974 vyvinul špeciálne piezo-keramické desakátory (ultrazvukové žiariče na keramických kryštáloch s piezoelektrickými vlastnosťami). Kryštály s piezoelektrickými vlastnosťami sa zmršťujú a rozťahujú s frekvenciou rovnajúcou sa frekvencii elektrického prúdu pretekajúceho ich povrchom. Vibrácie z kryštálov sa mechanicky prenášajú na pokožku pri nosnej frekvencii 40 kHz neurofónu.
Keď sú neurofónové žiariče pritlačené na kožu, alebo keď sú spojené dohromady, vibrujú v dvoch režimoch. Jedným z nich je normálny zvuk, druhým je ultrazvuk, ktorý je možné počuť len cez kožu alebo cez kostné vedenie. Keď sa neurofónové „slúchadlá“ dostanú do kontaktu s pokožkou, ultrazvukový hlas alebo hudbu začne vnímať labyrint namiesto slimáka.
Voľba v prospech ultrazvuku zrejme nie je náhodná. Nedávny výskum ukázal, že skutočne žijeme vo svete ultrazvukových vibrácií. Aj keď človek jednoducho chodí po tráve, generuje sa ultrazvuk. Každý strom je ultrazvukový generátor, ktorý používa na čerpanie vody cez kapiláry od koreňov až po vrchol. Nakoniec boli zaznamenané ultrazvukové vibrácie s frekvenciou 28 000 Hz z ľudských dlaní.
Kľúč k pochopeniu fungovania neurofónu spočíva v stimulácii nervových zakončení kože diskrétnymi kódovanými signálmi, ktoré majú podľa holografického modelu mozgu také fázové vzťahy, že ich každý nerv v tele rozpozná ako zvuky.
Prečo je to potrebné? Všetky zvuky stimulujú tenké kosti umiestnené v strednom uchu. Niekedy, keď je ušný bubienok poškodený, kosti stredného ucha môžu byť stimulované vibrátorom umiestneným za uchom v spodnej časti čeľuste.
Kostné vedenie zvukov funguje aj cez zuby. Keď si Američan nechal namontovať kovovú výplň s mikroskopickou medzerou (alebo zjednodušene povedané defektom), zub s výplňou sa zmenil na analóg kryštálového rádiového prijímača.
V dôsledku toho muž začal vo svojej hlave počuť hlasy (rozhlasové vysielanie a rozhovory cez rádiotelefóny) a… obrátil sa na psychiatra. Našťastie sa miestny psychiater po podrobnom opýtaní na obsah „halucinácií“ a zistení, kedy to všetko začalo, so svojou diagnózou neunáhlil, ale poslal nebohého späť k zubárovi. Výplň bola vymenená a Američan dostal vyplatenú poistku.
Aby však kostné vedenie fungovalo, musí byť najskôr schopný fungovať slimák, ktorý je spojený so sluchovým nervom. Ľudia s atrofovaným sluchovým nervom tiež nemôžu počuť pomocou kostného vedenia.
Je ťažké uveriť, ale ľudia s úplne atrofovaným sluchovým nervom a ľudia s úplne odstráneným slimákom v dôsledku operácie môžu počuť pomocou neurofónu. Z nejakého dôvodu však nie všetci nepočujúci začnú s týmto zariadením počuť prvýkrát. To platí najmä pre dospelých, ktorí sú od detstva nepočujúci alebo ktorí stratili sluch v ranom detstve.
Pravdepodobne v ich vedomí chýba pojem zvuk, takže najskôr nedokážu rozlíšiť zvukový signál od všeobecného zmyslového pozadia (Tento jav opäť najdramatickejším spôsobom dokazuje, že všetky naše zmysly vnímajú okolitú realitu nie „tak, ako je“, ale v súlade s našimi očakávaniami a postojmi).
Deti, naopak, veľmi rýchlo pochopia, čo je čo. A deti, slepé a hluché od narodenia, sa učia používať špeciálnu verziu Neurofónu (s 3-D ultrazvukovým lokátorom, ktorý vydáva tónové signály v závislosti od vzdialenosti od prekážok) tak majstrovsky, že ľudia, ktorí ich nepoznajú, neveria, že majú do činenia s postihnutými ľuďmi.
Stereofónny neurofón má vynikajúcu krištáľovo čistú reprodukciu zvuku a bez ohľadu na to, kam umiestnite žiariče, zdá sa, že zvuk sa generuje vo vnútri hlavy. Ak si v predajni rádia kúpite adaptér na stereo slúchadlá s dvoma výstupmi, umožní vám to zapojiť stereo slúchadlá do jednej zásuvky adaptéra a do druhej pripojiť Neurofón. Pripojením adaptéra k magnetofónu alebo CD prehrávaču môžete súčasne počúvať hudbu cez neurofón a slúchadlá. Po chvíli Neurofón vypnite a pocítite rozdiel. To je veľmi hlboký rozdiel. Neurofón poskytuje vylepšené vnímanie zvuku pre všetky zdroje zvuku. Tento test demonštruje významný rozdiel vo vnímaní zvuku cez dva rôzne kanály. Aktuálne vyrábaný Neurophone má navyše digitálny procesor, ktorý výrazne zlepšuje kvalitu zvuku.
Neurofón sa ukázal ako obzvlášť užitočný pri zrýchlenom učení. Ak cez Neurofón počúvate rôzne vzdelávacie materiály, informácie sa veľmi rýchlo zapracujú do dlhodobej pamäťovej banky nášho mozgu. Neurofón je veľmi silný prostriedok na zmenu vedomia. Ak vysielate príslušné frekvencie cez neurofón, môžete dosiahnuť akékoľvek želané stavy vedomia. V skutočnosti je Neurofón vstupnou bránou k zmeneným stavom vedomia. Zabezpečuje priamu komunikáciu s mozgovými centrami, pričom obchádza rôzne „filtre“, či vnútorné mechanizmy, ktoré obmedzujú našu schopnosť komunikovať s mozgom.
Neurofón je v skutočnosti generátor rovinných vĺn, pretože signály z elektród, ktoré sú mimo fázy, sú zmiešané v nelineárnej štruktúre dielektrika, ktorým je koža. Signály z každej elektródy kondenzátora sú fázovo posunuté o 180 stupňov. Každý signál vstupuje do komplexného dielektrického systému tela, kde naopak dochádza k fázovému posunu. Výsledkom je vektor. Táto skutočnosť nebola vynálezcovi na začiatku výskumu známa. Tento poznatok prišiel neskôr, keď sa zistilo, že ľudský nervový systém je obzvlášť citlivý na vektorové signály.
V súčasnosti pokračuje výskum založený na neurofóne. Nedávno bola vyvinutá ďalšia modalita neurofónneho prenosu. Princíp vnímania neurofonického zvuku bol obrátený, čo umožňuje detekovať, zaznamenávať a prenášať konvenčnými komunikačnými prostriedkami rovinné vlny generované živými systémami.
Tieto štúdie plus vznik nových polymérových filmov so silnými piezoelektrickými vlastnosťami vytvorili základ pre vytvorenie špeciálnych oblekov pre virtuálnu realitu, ktoré umožňujú modelovanie, nahrávanie na magnetické médiá a prenášanie „drôtom“ rôznych dotykov. Objavili sa dokonca články ako „Sex po telefóne“, atď.
Keď sú elektródy umiestnené na zadnej strane hlavy (nad vizuálnou oblasťou mozgu), v hlave sa začínajú objavovať rôzne vizuálne efekty. Existencia tohto javu dáva dôvod predpokladať, že časom bude možné mozog využívať priamo ako monitor počítača alebo televíznu obrazovku.
Ak sa podarí odhaliť tajomstvo priamej zvukovej komunikácie s mozgom, potom možno odhaliť aj tajomstvo priamej videokomunikácie s mozgom. Koža má receptory, ktoré reagujú na vibrácie, svetlo, teplotu, tlak a trenie. Všetko, čo je potrebné urobiť, je stimulovať pokožku správne časovo kódovanými signálmi.
Podobné štúdie sa vykonávajú po celom svete. Napríklad detekčná technika používaná Dr. Patrickom Flanaganom je veľmi podobná procesu používaného Dr. Hiroshi Motoyama z Japonska, ktorý používa kondenzátorové elektródy na sondovanie energetických centier tela známych ako čakry. Treba si uvedomiť, že v Rusku sa táto téma rozvíja aj vo viacerých laboratóriách.
V laboratóriu lekárskej kybernetiky Uralskej štátnej lekárskej akadémie, doktor lekárskych vied, profesor Valery Ivanovič Bankov vytvoril jedinečný a účinný liečebný a diagnostický komplex. Podľa Valeryho Ivanoviča je jeho teoretický rozvoj a praktické skúsenosti v tejto oblasti obrovské a je plne schopný vytvoriť podobný načúvací prístroj, ktorý je patentovo chránený a konkurencieschopný. Ide o to, že dizajn hardvéru, ktorý vymyslel Patrick Flanagan, nemusí byť dokonalý. Opísaný efekt je pozorovaný aj pri iných frekvenciách elektromagnetického spektra.
Realita je taká, že v celom rozsahu elektromagnetického žiarenia sú takzvané „okná“ – rezonančné frekvencie určitých fyziologických okruhov ľudského tela. Podobné efekty sú pozorované pri frekvenciách z „okien“ alebo ich harmonických. Navyše, čím vyššia je nosná frekvencia, tým viac informácií je možné do nej „stiahnuť“.
Málokto napríklad vie o neoficiálnom incidente, ktorý sa odohral v USA počas prísne tajných testov stealth lietadiel. Ide o to, že keď ženy v domácnosti v malom meste neďaleko tajnej leteckej základne prali bielizeň v smaltovaných umývadlách (mimochodom, umývadlo sa tvarom a v niektorých vlastnostiach podobá parabolickej anténe), začali v hlave počuť rozhovory medzi pilotmi a leteckou základňou. Ide o to, že nosná frekvencia rádiových staníc bola z dôvodu utajenia vybraná ako neštandardná, ale ukázalo sa, že sa rovná jednej z rezonančných frekvencií tela.
S rizikom zasiatia temných podozrení do čitateľa podotýkam, že všetky psychotronické zbrane sú založené na použití efektu „okna“. Tí bohatší si môžu vypočuť svoje obľúbené hudobné skladby novým spôsobom, alebo naučiť sa cudzí jazyk..
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info