Koncom jesene v roku 1771 opustila Amsterdam brigantína – dvojsťažňová plachetnica s rahnovými plachtami, menom Frau Maria a zamierila k brehom Ruskej ríše. Ale loď sa do Petrohradu nedostala a nevrátila sa ani do Amsterdamu …
Dvojsťažňová plachetnica sa pomaly premiestňovala cez Baltské more a vstupovala do všetkých prístavov na svojej ceste. Možno, že táto pomalá rýchlosť aj zničila loď. Po odchode v novembri z Kotky, ktorá patrila v tej dobe Švédsku, sa plachetnica dostala do hroznej búrky a potopila sa.
O potopení plachetnice „Frau Maria“ bola okamžite informovaná Katarína II., čo ju veľmi rozhnevalo. Problém bol v tom, že toto plavidlo prenajaté ruskými obchodníkmi prepravovalo umelecké diela zakúpené na aukciách v Holandsku: porcelánové figúrky, početné bronzové predmety, a čo je najdôležitejšie, desiatky obrazov holandských umelcov, medzi ktorými sú mnohé plátna podpísané najväčšími menami. Iba cena plátien sa odhaduje na asi sto miliónov eur. Celková hodnota nákladu sa odhaduje na jeden a pol až dve miliardy eur.
Vzhľadom k tomu, že zbierky boli určené pre Ermitáž, nebolo potrebné obávať sa o bezpečnosť obrazov: každé plátno bolo umiestnené v špeciálnom puzdre z losej kože, potom v olovenej trubici, ktorej hrdlo bolo zaliate voskom a zaplombované oloveným uzáverom.
Ruská vláda začala rokovania o vyzdvihnutí vraku so švédskou stranou ihneď po potopení lode, ale vrak sa nepodarilo nájsť…
Odvtedy sa opakovane robili pokusy nájsť poklady Frau Maria. Ale jediná informácia, ktorá sa objavila bola, že námorníci, ktorí vyskočili z potápajúcej sa lode, boli schopní vziať so sebou doslova iba niekoľko zlatých mincí a ďalších drobných predmetov.
Až o dvesto rokov neskôr, v roku 1999, skupina fínskych potápačov, študujúcich dno Baltského mora, narazila 11 kilometrov od fínskeho ostrova Yurmo na vertikálne stojaci a dobre zachovaný trup lode v hĺbke 41 metrov. Výskum ukázali, že loď je dávno stratená „Frau Maria“.
Spočiatku si na poklady z Frau Maria nárokovali štyri štáty: Holandsko, pretože loď bola holandská; Fínsko, keďže plavidlo sa nachádza v jeho teritoriálnych vodách; Švédsko, pretože tieto vody v čase potopenia „Frau Maria“ patrili Švédsku a samozrejme Rusko, pretože tieto poklady boli nakoniec zaplatené ruskou štátnou pokladnicou a loď bola prenajatá ruskými štátnymi príslušníkmi.
Čoskoro všetky strany dospeli k jednomyseľnému záveru: loď musí byť vyzdvihnutá, kým nebude vydrancovaná „čiernymi potápačmi“. Je pravda, že Fíni zaručujú, že loď je pod ochranou a neustálym dohľadom, ale pokiaľ ide o takéto sumy, nikto nemôže poskytnúť 100 % záruku.
Vyzdvihnutie bolo plánované na rok 2010 a ak by sa strany nedohodli na tom, komu patrí poklad, potom existovala neutrálna možnosť: vytvoriť medzinárodnú, mobilnú výstavu – múzeum z nájdených nálezov.
Ale veci neprebiehali podľa plánu. Švédsko a Holandsko a vzdalo nárokov, ale Fínsko nielenže trvalo na svojich právach na „Frau Maria“ a jej obsahu, ale so všetkými prostriedkami bránilo vyzdvihnutiu hodnotného nákladu, navrhujúc odložiť všetky práce na rok 2018. Prečo práve na rok 2018? Dôvod je jednoduchý.
Fínsko nepodpísalo Medzinárodný dohovor UNESCO o ochrane podmorského kultúrneho dedičstva, a preto sa v týchto záležitostiach riadi svojimi vlastnými zákonmi. A podľa fínskeho práva, ak sa potopená loď a náklad zdržia v teritoriálnych vodách Fínskej republiky 100 rokov a viac, potom budú patriť výlučne fínskej strane. A sté výročie existencie Fínskej republiky pripadá na rok 2018, ktorý už skončil…
Preložil: OZ Biosféra www.biosfearklub.info