Fyzické telo človeka je energetickým základom pre podstatu (dušu) a jej vývoj. Prebiehajúce biochemické procesy v organizme vedú k štiepeniu zložitých organických zlúčenín, ktoré sa dostávajú do organizmu vo forme potravy, na jednoduchšie. Jednoduché organické zlúčeniny sa krvou dostávajú do všetkých buniek organizmu, kde prebieha ich úplné rozštiepenie. V dôsledku úplného rozštiepenia sa organické molekuly rozpadávajú na základné formy primárnych hmôt, ktoré začínajú prúdiť z fyzickej roviny na iné roviny, ktoré má daná podstata.
Telá podstaty akumulujú svoj potenciál tým, že absorbujú formy primárnych hmôt zodpovedajúce ich kvalitatívnej štruktúre. Keď koncentrácia foriem hmôt v telách podstaty dosiahne kritickú úroveň, dochádza k prúdeniu týchto foriem hmôt z tiel podstaty na fyzickú rovinu, do fyzického tela človeka. Vzniká cirkulácia foriem hmôt medzi fyzickým telom človeka a telami jeho podstaty, čo je v plnom zmysle slova Život. Pritom fyzické telo vytvára potrebný potenciál pre rozvoj podstaty, jej tiel.
Rozvíjajúce sa telá podstaty prostredníctvom tokov, ktoré z nich prúdia, ovplyvňujú fyzické telo a rozvíjajú ho. Čím aktívnejší je tento proces, tým väčší tlak je na fyzické telo, pretože pri štiepení zložitých organických molekúl sa v organizme hromadí veľké množstvo odpadu, z ktorého môže zomrieť, pokiaľ sa nebude zbavovať týchto jedov.
Organizmus človeka, tak ako každý iný živý organizmus, má svoj vlastný systém očisty, ktorý zahŕňa skupinu orgánov a systémov. Maximálnu očistu je organizmus schopný dosiahnuť vtedy, keď do neho prestanú prichádzať nové jedy a toxíny vznikajúce v priebehu štiepenia. Každý organizmus má schopnosť neutralizovať a odstrániť zo seba určité množstvo pre neho negatívnych látok počas 24 hodín. Táto denná dávka neutralizovaných jedov je individuálna a dokonca aj u jedného človeka sa mení po celý život.
Preto, ak by organizmus nepretržite pokračoval v práci, tak by sa koncentrácia negatívnych látok v ňom zvyšovala a ak by úroveň dosiahla hranicu, ktorú organizmus nie je schopný neutralizovať, tak by toxíny začali ničiť samotný organizmus a veľmi rýchlo by ho priviedli do havarijného stavu. Preto organizmus a všetky jeho bunky musia dostať odpočinok a možnosť zbaviť sa toxínov nahromadených počas aktívnej práce. To sa deje práve počas spánku. Keď podstata vychádza za hranice energetickej ochrany organizmu a nachádza sa mimo svojho tela.
Pritom podstata vďaka potenciálu nahromadenému počas aktívnej práce fyzického tela otvára väčší či menší počet kvalitatívnych bariér medzi úrovňami planéty a dostáva sa na ne. V závislosti od úrovne evolučného vývoja a stavu fyzického tela, jedna a tá istá podstata môže vystupovať počas spánku na rôzne kvalitatívne úrovne Zeme – mentálnu, astrálnu, éterickú.
Nikolaj Levašov: „Posledný apel ľudstvu“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info