Žijeme v hlučnom svete, kde nás vždy niečo ruší a ticho sa stáva ťažko dostupným luxusom. V roku 2011 Svetová zdravotnícka organizácia vydala správu, v ktorej je hluková záťaž nazvaná „mor súčasného sveta“. Autori argumentovali: „Existujú jasné dôkazy, že hlučné životné prostredie má negatívny vplyv na zdravie obyvateľov.“
Ľudia neustále počúvajú hudbu, správy v televízii a v rádiu, rôzne zvuky v pozadí a zvuky, ktoré samy „non-stop“ produkujú. Zamyslite sa, koľko času každý deň trávite v bdelom stave v úplnom tichu. S najväčšou pravdepodobnosťou väčšina ľudí iba niekoľko minút.
Podľa toho, ako sa naše životné prostredie napĺňa hlukom, stále viac ľudí začína vyhľadávať ticho. Niekto strávi desať minút ticha hneď po prebudení, niekto sa snaží byť osamote a v tichu počas dňa. Nižšie sú uvedené štyri dôležité dôvody, prečo je dobré tráviť čo najviac času v pokoji a tichu.
-
Ticho pomáha zbaviť sa stresu a napätia
Britská zdravotná sestra a aktivista Florence Nightingale z 19. storočia kedysi napísala, že „nadmerný hluk – to je najzávažnejšia forma zanedbania, ktorá môže spôsobiť veľké utrpenie tak chorému, ako aj zdravému človeku.“ Ona dokázala, že nadmerný hluk vedie k ochoreniam, k poruchám spánku a k pocitom úzkosti u pacientov v rekonvalescencii.
Výskumy potvrdili, že hluková záťaž vedie k zvýšeniu krvného tlaku, infarktu, strate sluchu a k poškodeniu celkové zdravia. Hlasný hluk zvyšuje hladinu stresu cestou pôsobenia na mozgovú amygdalu, čo má za následok uvoľnenie stresového hormónu kortizolu.
Ticho má opačný účinok, znižuje úroveň stresu a oslabuje napätie mozgu a tela. Vo vedeckej správe zverejnenej v roku 2006 v časopise Heart sa uvádza, že iba dve minúty ticha majú účinnejší upokojujúci účinok ako počúvanie relaxačnej hudby. Je to spojené s rozdielom v krvnom tlaku a v krvnom obehu v mozgu.
-
Ticho umožňuje doplniť naše psychické zdroje
V každodennom živote sa na nás valia nekonečné prúdy zmyslových informácií. Keď sa konečne ocitáme v tichu, centrá pozornosti nášho mozgu dostávajú možnosť sa zotaviť.
Podmienky súčasného sveta si vyžadujú od človeka byť „zapnutým“ takmer neustále a to je veľká záťaž pre prefrontálnu kôru, ktorá je zodpovedná za riešenie problémov a rozhodovanie.
Výsledkom sa zdroje mozgu spojené s pozornosťou vyčerpávajú a my sa stále ťažšie sústreďujeme, cítime sa unavení a strácame schopnosť riešiť problémy a tvoriť nové nápady.
Avšak môžeme obnoviť kognitívne zdroje znížením hladiny zmyslových informácií postupujúcich z vonku napríklad tým, že sa poprechádzame v tichosti v prírode.
-
V tichosti môžeme prepnúť mozog do režimu pasívnej práce
Keď je mozog zbavený vonkajších podnetov, dostávame šancu „pripojiť sa“ k toku našich vnútorných myšlienok, emócií, spomienok a myšlienok. To nám umožňuje prehodnotiť predchádzajúce skúsenosti, precítiť pocity iných ľudí a adekvátne zhodnotiť náš vlastný duševný a emočný stav. Inými slovami, pobyt v tichosti nám pomáha hlbšie a tvorivo myslieť.
-
Ticho spôsobuje obnovu mozgových buniek
V roku 2013 boli uskutočnené pokusy na myšiach a výsledky zverejnené v časopise Brain, Structure and Function. Počas experimentov sa skúmal vplyv hluku a ticha na mozog hlodavcov. Ukázalo sa, že dve hodiny ticha denne vedú k tvorbe nových buniek hipokampa – kľúčového oddelenia mozgu zodpovedného za učenie, pamäť a emócie.
Vedci prišli k záveru, že ticho má liečebné účinky pri liečbe depresie, Alzheimerovej choroby a stavov spojených so znížením obnovy neurónov hipokampa.