„Čítanie neskreslených textov ruských rozprávok sa ukazuje byť nielen veľmi zaujímavé, ale aj veľmi poučné! Rozprávka o Jasnom Sokolovi obsahuje toľko zaujímavých informácií, že možno len obdivovať schopnosť našich múdrych predkov odovzdať informácie o sebe svojim potomkom v jednoduchých, priamočiarych, krátkych Príbehoch. V „Príbehu Jasného Sokola“ je pre nás zaujímavé takmer každé slovo, každá fráza, pretože mnohé z nich odhaľujú hlbší význam, ako sa na prvý pohľad zdá.
Dôkladnou a premyslenou analýzou Príbehu získame množstvo zaujímavých informácií o skutočnom minulom živote nášho národa. Pre našich vzdialených predkov – Slovanov-Árijcov – boli vesmírne lety a komunikácia s bohmi známa, zvyčajná a dokonca obyčajná vec! Ale pre Rusov, ktorí žili oveľa neskôr – pred jeden a pol až dvetisíc rokmi – nebolo všetko jasné a zrozumiteľné, takže v Príbehu sa muselo veľa sprostredkovať prostredníctvom zjednodušených, rozprávkových obrazov. Pre dnešného čitateľa, ktorý hľadá pravdivé informácie o našom národe a jeho slávnej minulosti, poslúži analýza „Príbehu Jasného Sokola“, prezentovaná v tejto knihe, ako zdroj veľmi zaujímavých a dokonca jedinečných informácií, ktoré pomôžu obnoviť skutočnú kroniku prebiehajúceho zápasu medzi Svetlom a Temnotou, pomôžu pochopiť, kto vlastne sme…
Názov knihy „Príbeh Jasného Sokola. „Minulosť a súčasnosť“ nie je náhoda. Slovansko-árijské Védy poskytujú text „Príbehu Jasného Sokola“ tak, ako to bolo pred násilným krstením Kyjevskej Rusi a iných ruských krajín. V zásade je Rozprávka príbehom odovzdávaným z úst do úst, z generácie na generáciu, naplnenými obrazmi o skutočných udalostiach, ktoré sa odohrávali dávno. A ľuďom je ľahšie porozumieť ústne prenášaným informáciám.
A to je viac než pochopiteľné, ak si uvedomíme, že mnohé z toho, čo bolo úplne pochopiteľné a jasné aj dieťaťu – súčasníkovi udalostí sprostredkovaných v Príbehu, sa po mnohých generáciách často vymykalo chápaniu ľudí. Je to spôsobené tým, že od udalostí, ktoré sa odrážajú v Príbehu, civilizácia Midgard-zeme prešla christianizáciou a v dôsledku toho bola sociálnymi parazitmi vrhnutá späť na úroveň doby kamennej nielen z hľadiska technológie, ale aj svetonázoru.
V dôsledku toho sa mnohé z každodenných predstáv našich predkov stali pre svojich potomkov buď úplne nezrozumiteľnými, alebo sotva pochopiteľnými, a preto každý rozprávač pridal k Príbehu vlastné komentáre, ktoré mu umožnili sprostredkovať informácie svojim poslucháčom na úrovni, ktorá bola pre nich zrozumiteľná. V dôsledku toho sa v mnohých Príbehoch objavili podobné vysvetlenia od rozprávačov a postupne sa Príbehy zmenili na rozprávky! Tak sa v ruských rozprávkach objavili lietajúce koberce, samoprestieracie obrusy, čarovné zrkadlá a tanieriky, pomocou ktorých uvidíte veľa na veľkú vzdialenosť.
Bez takýchto dodatkov by ich súčasníci jednoducho neboli schopní pochopiť. Pretože na rôznych úrovniach rozvoja civilizácie si ľudia vytvárajú zodpovedajúce vnímanie reality a bez toho, aby sme to vzali do úvahy, nie je možné týmto ľuďom sprostredkovať pochopenie. Príbeh o Jasnom Sokolovi zaujíma medzi ostatnými Rozprávkami osobitné miesto vďaka tomu, že udalosti v nej opísané presahovali chápanie budúcich generácií. Preto generácie žijúce v Matke Rusi po pokresťančení Rusi, ku ktorému došlo počas poslednej noci Svaroga, nemohli mať zodpovedajúce obrazy, s ktorými by sa v Príbehu dali nájsť paralely. Azda s výnimkou dlhých vzdialeností, ktoré v Príbehu sprostredkoval obraz siedmich párov železných čižiem, ktoré bolo potrebné obuť, aby sa dostali na požadované miesto.
Práve obúvanie železných topánok ľudia vnímali ako prekonávanie neuveriteľných vzdialeností, keďže si každý hneď predstavil, koľko kilometrov bude musieť prejsť, aby si obúval aspoň pár železných topánok, a… keď človek nenašiel odpoveď na túto otázku, pochopil, že rozhovor je o obrovských vzdialenostiach. A hoci Príbeh udáva presné vzdialenosti v dĺžkových mierach, ktoré používali naši predkovia, nemohlo to poskytnúť obraz potrebný na pochopenie. Pre človeka, ktorý nikdy necestoval ďalej ako niekoľko míľ od svojho domova, bolo jednoducho nemožné odhadnúť vzdialenosti vo svetelných rokoch, aj keď ste „vzdialené vzdialenosti“ previedli na míle. Ale predstava, že je potrebné obuť a opotrebovať sedem párov železných topánok, bola prístupná každému, a to aj napriek tomu, že si nikto nevedel ani len predstaviť, ako ďaleko by človek musel prejsť, aby opotreboval čo i len jeden pár železných topánok! Ale samotný obraz opotrebovania železných čižiem bol pre ľudí zrozumiteľný a v tom je celá sila obrazného vnímania.
A takéto ľudové umenie je nielen opodstatnené, ale bolo aj nevyhnutné, inak by sa informácie odovzdávané ústne z generácie na generáciu úplne stratili v postupnosti generácií. S vynútenou christianizáciou ruských krajín sa stalo nevyhnutné skrývať cenné informácie pre budúce generácie pred cirkevnou cenzúrou za obrázky. A čo je najzaujímavejšie, v ústnej forme bolo stále možné pomerne presne sprostredkovať informácie o skutočných udalostiach dávnej minulosti, a to bolo možné do značnej miery práve vďaka obrazom ruských rozprávok. Len čo však prišlo k vydávaniu Príbehu, okamžite zasiahla cenzúra, najskôr cirkevná a neskôr aj štátna, v dôsledku čoho sa Príbeh zmenil na rozprávku, v ktorej z Príbehu a zo skutočných udalostí, ktoré sa v ňom odzrkadľovali, ostalo len málo. Ako sa to stalo a prečo, bude jasné po prečítaní tejto knihy.
Minulosť (Prošloe – ja uže prošel – už som prešiel)! Práve z týchto troch slov vzniklo slovo známe každému Rusovi! Zamyslite sa nad významom tohto slova, oživte ho vo svojej mysli a… otvoria sa pred vami nové obzory, o ktorých nikto ani len netušil! Už som prešiel… naša minulosť je to, čo nesie naša pamäť, pamäť jednotlivca aj pamäť národa! Súčasnosť (Nastojašče) – na čom ešte stojím! A opäť toto slovo vzniklo spojením niekoľkých rôznych slov do jedného!
Samotné slovo teda určuje obraz, ktorý toto slovo nesie – na čom teraz stojíme, aký je náš základ?! Tak na čom ešte stojíme? To je otázka! A po prečítaní tejto knihy, na príklade analýzy „Príbehu o Jasnom Sokolovi“, bude každému, dokonca aj malému dieťaťu, mimoriadne jasné, akú skvelú minulosť nám ukradli sociálni paraziti všetkých vrstiev!
A každému bude mimoriadne jasné, na akom základe teraz stojíme a čo vlastne bolo ukradnuté ruským a iným pôvodným obyvateľom Ruska! A že namiesto pevnej, takmer neobmedzenej, skutočnej, nie fiktívnej minulosti, nám sociálni paraziti dovolili stáť len na úbohom ostrovčeku, na ktorý si len jeden človek ťažko postaví dve nohy, nehovoriac o tom, že na takom základe môže stáť celý ľud či národ!… A každý z nás nech si tento základ „zváži“ a sám sa rozhodne, na akom základe by chcel skutočne stáť…
Počas svojej cesty Nastenka navštívila Vysokých Hierarchov Svetlých Sil na ich planétach-zemiach. A týmito hierarchami boli bohyne: Karna, Želja, Sreča (Dolja), Nesreča (Nedolja), Tara, Diva a Boh Tarch Perunovič (Daždbog). V dôsledku toho na planétach-zemiach týchto Svetlých Hierarchov, aspoň na niektorých z týchto planét-Zemí, museli byť Brány Medzisveta! No Nastenka sa na tieto planéty-zeme dostane len na Vajtmanach a Vajtmarach. To znamená, že udalosti „Príbehu o Jasnom Sokolovi“ sa odohrali buď počas vojny medzi Svetlými a Temnými Silami, keď Brány Medzisveta neboli na Midgard-zemi aktívne, pretože kozmickí sociálni paraziti zničili nukleárnymi údermi niektoré planéty-zeme, na ktorých sa nachádzali Kruhy viacerých brán (Troara-zem); alebo po planetárnej katastrofe pred 13 018 rokmi (k roku 2009), keď mnohé z Brán Medzisveta na Midgard-zemi zničili živly a zvyšné Brány Medzisveta boli zvonku vypnuté. A len vďaka Barnardovej „lietajúcej hviezde“ bolo možné presne určiť, kedy sa udalosti opísané v Príbehu odohrali – pred 1541 rokmi!…
Podľa Slovansko-Árijských véd len v nedávnej minulosti prebehli tri hviezdne vojny medzi silami svetla a silami temnoty. Okrem toho, rukáv našej Galaxie, v ktorom sa nachádza Slnečná sústava, počas rotácie našej Galaxie okolo svojej osi a počas jej postupného pohybu v našom Vesmíre pravidelne vstupuje do priestorov, ktoré sú ovládané Temnými silami.
Čas, keď je rameno našej Galaxie v rámci hraníc ovládaných Temnými Silami, naši predkovia nazývali Noci Svaroga. Posledná noc Svaroga sa začala v lete roku 6498 od S.M.Z.H. (988 n. l.) a skončila v lete 7506 z S.M.Z.H. (1995-1996 AD). To znamená, že naša Slnečná sústava už opustila hranice Pekelného sveta a je v hraničnej zóne, čo zase znamená, že civilizácie Svetlých Síl sa opäť vrátia na hranice Slnečnej sústavy a Temné Sily sa tomu budú snažiť zabrániť a dôjde k štvrtej Hviezdnej Vojne! Presnejšie, už je v plnom prúde, no na zásadne inej úrovni, čo sa ešte nikdy nestalo!
Navyše sú to Svetlé Sily, ktoré používajú zásadne novú úroveň vedenia Hviezdnych vojen, zatiaľ čo Temné Sily, kvôli svojim evolučným obmedzeniam, pokračujú vo vedení vojny starým spôsobom! V zásade platí, že poslednú, štvrtú Hviezdnu vojnu medzi Svetlými a Temnými silami už vyhrali svetlé sily! Na Midgard-zemi zostali pri moci iba služobníci Temných síl – služobníci šedých, ktorí stratili podporu svojich vesmírnych pánov! To je však už iná téma, zatiaľ sa vráťme k rase šedých.
To, že šedou rasou sú Temné sily – sociálni paraziti, je jasné z textov Slovansko-Árijských Véd. „Koščei, vládcovia šedých“ – tieto slová priamo naznačujú, že Koščei sú temní hierarchovia a vládnu šedej rase! Preto sú cudzozemci bojovníci pekla – vazali Koščejov – z rasy šedých! Kruh je kompletný…
Ako už bolo spomenuté, medzi Svetlom a Temnotou už prebehli tri bitky a čaká nás posledná bitka! Tieto bitky sa odohrali o 40 176 rokov neskôr a boh Perún informoval slovansko-árijské klany o poslednej takejto bitke pred 40 013 rokmi (stav z roku 2009). Podľa slovansko-árijských véd môžu kolísanie času medzi treťou a rozhodujúcou štvrtou bitkou Svetla a Temnoty predstavovať iba jeden okruh života – 144 rokov, a to jedným aj druhým smerom! V „Príbehu Jasného Sokola“ je to uvedené presnejšie! Oslobodenie ruskej krajiny a následne aj rozhodujúca bitka medzi svetlom a temnotou sa začne s úsvitom nového Dňa Svaroga, po poslednej, tretej Svarogovej noci!
Posledná noc Svaroga sa skončila v lete 7504 od SMZH (1995-1996) a trvala sedem kruhov života – 1008 rokov, počnúc letom 6496 od SMZH (988)! A cudzím, opojným elixírom v túto noc Svaroga sa stalo grécke náboženstvo, ktoré sa neskôr stalo známym ako kresťanstvo! Nie je náhoda, že krstenie západných ruských hraníc sa začalo v lete roku 6496! takéto náhodné „náhody“ jednoducho nemôžu existovať! A toto cudzie lektvarové náboženstvo zablokovalo srdce a oči ruského ľudu…
Väčšina ruských rozprávok končí slovami: rozprávka je lož, ale je v nej náznak, poučenie pre dobrých ľudí! Rozprávka je už derivátom Príbehu, ktorý je v skutočnosti zdrojom informácií o spoľahlivých udalostiach minulosti nášho národa. Porovnávacia analýza „Príbehu o Jasnom Sokolovi“ a rozprávky „Finist – Jasný Sokol“ s maximálnou jasnosťou odhalila povahu konania parazitickej šedej rasy na Midgard-zemi za posledných tisíc rokov, aby skreslila podstatu ruských rozprávok, ktoré obsahovali nielen informácie o skutočných udalostiach minulosti, ale aj predstavy o svetonázore našich predkov!
Keď sa sociálnym parazitom nepodarilo poraziť Sily Svetla na Midgard-Zemi v otvorených bitkách, aby sa po mnohých neúspešných pokusoch chopili moci silou, zmenili svoju taktiku. Agenti šedej rasy pôsobiaci na Midgard-zemi si uvedomili, že pokiaľ majú obyvatelia Midgard-zeme védsky svetonázor, sú neporaziteľní! Obrovské armády, ktoré paraziti šedej rasy naverbovali z vyvrheľov, boli vždy porazené armádami svetlých síl. Inak to ani nemohlo byť! Svetonázor, ktorý vytvorili sociálni paraziti pre vyvrheľov, vychádzal z lunárneho kultu – kultu smrti a, prirodzene, zbavil armádu Temných síl odvahy, statočnosti atď.
Vyvrheli, nesúci v sebe evolučnú nerovnováhu, boli aktívnymi činiteľmi šedej rasy premenení na duchovných otrokov! A duchovní otroci nemôžu byť odvážni a nesebeckí. Po niekoľkých vážnych porážkach vo vojnách, ktoré rozpútali sociálni paraziti aj po planetárnej katastrofe pred 13 018 rokmi (k roku 2009), ktorú sami zorganizovali, si bábkari šedej rasy uvedomili, že aj keď civilizáciu Midgard-zeme hodia späť na úroveň doby kamennej, nemôžu dosiahnuť víťazstvo. Preto začali vytvárať sociálne zbrane – náboženstvá, aby zničili svetonázorový systém národov Svetlých Síl a napokon získali moc nad Midgard-zemou!
A nie je náhoda, že sociálni paraziti vytvorili náboženstvo-zbraň proti Bielej Rase práve v Egypte – Krajine rukotvorných hôr! Na vytvorenie takejto zbrane museli agenti šedej rasy najprv podrobne preštudovať systém myšlienok Bielej Rasy, ktoré boli hlavnou silou na Midgard-Zemi a obmedzovali expanziu sociálnych parazitov. A podarilo sa im to! Sociálna zbraň, ktorú vytvorili, fungovala bezchybne! Táto „sociálna zbraň“ bola obzvlášť účinná počas poslednej Noci Svaroga, keď bolo vedomie más pod silným negatívnym vplyvom samotnej Prírody.
Sociálni paraziti sa však tentoraz neobmedzili len na negatívny vplyv Nocí Svaroga. Využili poznatky získané podvodom od veľkňazov starovekého Egypta, ktorí ich naopak dostali od najvyšších hierarchov Antlanu (Atlantis), ktorí boli po planetárnej katastrofe pred 13 018 rokmi (k roku 2009) zbavení moci a vyhnaní do Egypta. Sociálnym parazitom sa dostal do rúk nástroj, pomocou ktorého preprogramovali „Zdroj života“, umiestnený do hlbín Midgard-zeme Hierarchami Svetla, aby neutralizovali negatívny vplyv Nocí Svaroga na ľudí.
Paraziti Šedej Rasy prinútili „Zdroj života“ potlačiť aktivitu Bielej Rasy potom, čo sa Midgard-zem dostala do hraníc Pekelného sveta v dôsledku rotácie našej Galaxie okolo svojej osi. A toto sa stalo v poslednú Noc Svaroga! Hierarchovia Svetla NEMOHLI navštíviť hranice Pekelných priestorov ovládaných Temnými Silami, aspoň otvorene, inak by to mohli Vládcovia Šedých využiť na obvinenie Svetlých Sil z agresie a vyprovokovania ďalšej Hviezdnej Vojny medzi Svetlom a Temnotou, keď sily Temnoty mali výhodu.
Okrem všetkého vyššie uvedeného nahradila sivá rasa parazitov svetonázor bielej rasy! Koniec koncov, pokiaľ existoval védsky svetonázor, Biela Rasa bola neporaziteľná! Analýza textov Príbehu o Jasnom Sokolovi a rozprávky Finist Jasný Sokol jasne ukázala, ako temné sily – sociálni paraziti – v priebehu mnohých storočí pomaly, ale isto nahrádzajú védsky svetonázor vlastnou pseudoverziou, ničia integritu vnímania ľudí, zámerne vytvárajú konflikt medzi genetickou pamäťou ľudí a ich vedomím.
Tým, že vytvorili konflikt medzi nimi vnúteným pseudosvetonázorom a genetickou pamäťou ľudí, podarilo sa im zlomiť poslednú baštu Bielej Rasy – Veľkú Tartáriu v roku 7283 (1775 n. l.) a navyše rukou tých Rusov, ktorých sami obdarili pseudosvetonázorom! Aj v tomto prípade boli schopní dosiahnuť víťazstvo iba rukami vlastných protivníkov, z ktorých niektorých zmenili na „Ivanov, ktorí si nepamätajú na svoj rod“!
A teraz nastal čas, aby sa všetci otriasli od kúzla Temných síl a tentoraz sa navždy oslobodili od sociálnych parazitov!
Úprimne dúfam, že táto kniha k tomu pomôže!…
Nikolaj Levašov z knihy „Príbeh o Jasnom Sokolovi. Minulosť a súčasnosť“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info