Vedci z Moskovského štátneho univerzitného výskumného ústavu a múzea antropológie spolu so zahraničnými kolegami identifikovali najstaršieho a najbližšieho príbuzného domorodých Američanov. Ukázalo sa, že to bol muž, ktorý žil pred 14 000 rokmi pri jazere Bajkal. Vedci publikovali výsledky štúdie v časopise Cell.
Vedci skúmali DNA ľudského zubu, ktorý našli sovietski archeológovia už v 70. rokoch 20. storočia počas vykopávok v Burjatsku. Zuby sa našli v rámci iných nálezov – nástrojov, keramiky, kostí jeleňov a rýb – v osade Ust-Kjachta, medzi južným pobrežím jazera Bajkal a mongolskou hranicou. Nález niekoľko desaťročí ležal v šuplíku so zbierkami a len nedávno pritiahol pozornosť odborníkov na štúdium starovekej DNA.
Genóm ukázal, že zub patril mužovi východoázijského a euroázijského pôvodu, ktorý žil pred 14 000 rokmi. Jeho vek bol určený rádiokarbonovou analýzou kostí a drevného uhlia nájdených spolu. To robí z tohto muža najstaršieho známeho blízkeho príbuzného domorodých Američanov mimo Ameriky.
„Predchádzajúce štúdie venované minulosti populácii Sibíri ukázali, že domorodci v tomto regióne majú antropologické podobnosti s pôvodnými obyvateľmi Ameriky. Ruský akademik dlho pred aplikáciou molekulárnej genetiky poukázal na genetický vzťah a spoločnú biologickú históriu týchto populácií. Toto sa potvrdilo použitím moderných metód genetickej analýzy. Výsledky našej štúdie ukázali chronologickú starovekosť počiatočnej pra-populácie národov Sibíri a Ameriky. Na analýzu sme použili ľudský zub z jaskyne Ust-Kjachta-3, vekom 14 000 rokov, ktorá potvrdila genetickú podobnosť prehistorickej populácie na oboch kontinentoch,“ uviedla riaditeľka Výskumného ústavu a Múzea antropológie Moskovskej štátnej univerzity Alexandra Bužilova.
Nová štúdia tiež ukazuje, že sibírski predkovia pôvodných obyvateľov severnej Ameriky boli mobilnejší, ako sa pôvodne myslelo. Muž, ktorému patril nájdený zub, žil 4500 km od Beringie, starobylého suchozemského mosta spájajúceho Sibír s Aljaškou a takmer 3200 km od ženy nájdenej v severovýchodnej Sibíri, ktorej genóm bol z dvoch tretín identický s žijúcimi domorodými Američanmi. Dá sa teda predpokladať, že populácia predkov súčasných Indiánov zaberala rozsiahle územia severovýchodnej Eurázie.
Podľa ďalších informácií získaných počas štúdie, ľudia z Bajkalského regiónu pokračovali v migrácii a interakcii s inými populáciami v priebehu tisícov rokov. Dvaja z nich, pochovávaní pred asi 4 200 rokmi, niesli stopy morového patogénu Yersinia Pestis, ktorý prišiel k jazeru Bajkal z pobrežia Baltského mora.
https://www.cell.com/cell/pdf/S0092-8674(20)30502-X.pdf?
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info