Doktor Bernardo Lessa Horta so svojim vedeckým tímom z Federálnej univerzity v Pelotas v Brazílií pozoroval a analyzoval takmer 6000 detí narodených v meste Pelotas v roku 1982. Zaznamenávali, akú dobu matky dojčili svoje deti. Vo veku 30 rokov u 3493 pozorovaných bolo zmerané IQ pomocou škály Wechslera pre dospelých. Vedci rozdelili týchto už dospelých na skupiny v závislosti od doby dojčenia a pre výpočty zaviedli sociálne a biologicky dôležité premenné, ktoré by mohli mať vplyv na úroveň IQ. Napríklad, vzali do úvahy príjem rodiny pri narodení dieťaťa, vzdelanie rodičov, fajčenie matky, atď.
Jedným z hlavných rysov brazílskeho výskumu bola nezaujatosť vo vzorke skúmaných ľudí. V niektorých výskumoch v minulosti o prínose dojčenia sa vo vzorkách zvyčajne objavili matky s vyšším vzdelaním a vysokým príjmom. V brazílskom projekte boli dojčiace matky rovnomerne rozdelené do skupín s rôznym sociálno-ekonomickým statusom.
U detí, ktoré boli prirodzene dojčené, sa v dospelosti namerala vyššia úroveň inteligencie, predĺžil sa proces vzdelávania a mali vyšší plat. Pritom sa zistilo, že čím dlhšie bolo dieťa prirodzene dojčené (až do 12 mesiacov), tým viac bodov získal. Napríklad ročné dojčenie viedlo k zvýšeniu IQ o 4 body, predĺženie vzdelania o rok a plat bol asi o tretinu nad priemerom. Doktor Horta dáva tieto výsledky do súvislosti s obsahom materského mlieka, v ktorom sa okrem iného nachádzajú nasýtené mastné kyseliny nevyhnutné pre vývoj mozgu.
