Sibírsky céder (Borovica limba sibírska) je jeden z najkrajších a majestátnych stromov Sibíri. Cédrový les je krásny v každom ročnom období. Husté koruny stromov vytvárajú v lese pološero a našuchorené vetvy velikánov pridávajú lesu tajomné čaro. Ruský spisovateľ Dmitrij Mamin zo Sibíri obdivoval cédre a prirovnával ich k „bojarom so zamatovými kabátmi.“
Počas mnohých storočí „východná krajina za Uralom“ bola blízko spätá s cédrom. Kozáci za Uralom ho nazývali „sibírskym obrom“ a roľníci z Tobolska „vzácnym stromom“. Pre obyvateľov Gornej Šorií bol „stromom kravou“ a „stromom matkou“, pre ľudí z Tomska bol a zostáva cárom tajgy, stromom zázrakov, patriarchom sibírskych lesov. Nepochybne je sibírsky céder národná hrdosť a bohatstvo Ruska.
Cédrové lesy dávali miestnym ľuďom kvalitné drevo, zvieratá, plody, hríby, orechy. Kŕmili ich, ukrývali a chránili. Spolu s tým, mohutné cédre darovali človeku vo všetkých časoch neoceniteľné bohatstvo, zdravie, fyzickú a duševnú silu.
Z ihličia pripravovali vitamínový nápoj, so živicou liečili rany, z cédrových orieškov získavali neoceniteľný olej, ktorý ma okrem veľa živín aj liečivé vlastnosti. „Pôstne mlieko“ vyrobené z jadier cédrových orieškov sa používalo na liečenie tuberkulózy pľúc, ochorenia obličiek a nervových porúch. Na rozdiel od cestovateľov, miestne obyvateľstvo nikdy neochorelo na skorbut. V cédrových lesoch je vzduch nasýtený živicovou arómou, fytocindami, je prakticky sterilný a chráni človeka pre akýmikoľvek infekčnými chorobami.
Záujem o céder obzvlášť vrástol na konci 20. storočia. Mnohí ľudia v snahe získať fyzické a psychické zdravie odmietli „úspechy“ technokratickej civilizácie a obracajú sa k prírode. Na planéte existuje asi 600 druhov ihličnanov a medzi najdôležitejšie z nich patrí skupina borovíc, kam patrí aj sibírsky céder. Sibírsky céder je už dávno záujmom vedcov a niekedy dokonca existoval Inštitút cédra.
Sibírsky céder – liečiteľ
Liečivé vlastnosti cédrov sú známe v ľudovej medicíne od staroveku. Nepopiera ich ani súčasná vedecká medicína. Na cédri má doslova všetko, od zeleného ihličia do kúskov kôry, liečivú silu. Ak za starých čias bola tradičná medicína jediná dostupná väčšine ruského obyvateľstva, tak teraz k nej pristupujú vedome a odmietajú chemoterapiu a syntetické preparáty. Obsiahnuté látky v cédroch sú schopné vrátiť zdravie ľudskému telu a funkčnú rovnováhu. Majú vplyv na živé bunky a tkanivá a pritom vstupujú do harmonických vzťahov so všetkými procesmi prebiehajúcimi v ľudskom organizme aj v každej jednotlivej bunke.
Podľa vedcov, sila sibírskych cédrov a liečivé vlastnosti vzrastajú podľa toho, čím severnejšie rastú.
Cédrové ihličie je bohaté na vitamín C (kyselina askorbová), provitamín A, beta karotén a ďalšie vitamíny. Maximálne množstvo kyseliny askorbovej v ihličí je v zime. Pokiaľ vetvičky s ihličím skladujeme v snehu, tak za 2 – 3 mesiace sa množstvo vitamínu C nezníži. Vo vykurovanej miestnosti alebo v lete sa vitamín C zníži o 42 % v priebehu 5 – 10 dní.
Ruský spisovateľ, člen petrohradskej Akadémie vied, Peter Simon Pallas (1741 – 1811) vo „Flóre Ruska“ písal: „Mladé cédrové vŕšky, zbierané na koncoch vetví, sú vychvaľované všetkými našimi priemyselníkmi a námorníkmi ako najlepšie antiskorbutové a balzamové prostriedky a v lekárskej vede predstavujú účinnú prevenciu od ochorenia skorbutu.“
Vedec zdôraznil, že vŕšky cédru sa vyvážali zo Sibíra do zahraničných lekární vo veľkom množstve. V roku 1786 vo svojich cestovných denníkoch Pallas nazýval protiskorbutovým prostriedkom aj kôru mladých cédrov. Miestni obyvatelia ju zoškrabávali a používali čerstvú. Okrem toho, na jar čerstvo zoškrabaná kôra sa používala v národnej medicíne ako preháňadlo, močopudný a protihlístový prostriedok.
Na začiatku 17. storočia bol cárom Alexejom Michajlovičom vydaný Lekárnický dekrét, ktorý predpisoval zbierať liečivé rastliny „znajúcim ľuďom“, ktorí z nich mali robiť liečivé preparáty, popisovať spôsoby prípravy, použitie a vplyv týchto liečív na organizmus človeka.
Skutočnosť, že sa sibírska flóra odlišuje od európskej v tej dobe už vedeli. Je známy dekrét z roku 1675, poslaný z Moskvy jenisejskému vojvodovi Michailu Príklonskému, s požiadavkou k obyvateľstvu celého radu miest Sibíri zbierať byliny pre liečivé preparáty a tinktúry. Tieto materiály dokazujú, že ľudová medicína používala rôzne liečivé rastliny spolu aj s cédrom na základe mnohoročných skúseností národa, ktoré sa zavádzali aj do oficiálnej medicínskej praxe.
Z ihličia cédru sa pripravovali tinktúry a odvary. Denný príjem bol 100 – 200 ml odvaru z ihličia, ktorý stačil na dennú potrebu vitamínu C pre organizmus človeka. Obsah vitamínu C v pohári odvaru z ihličia niekoľkokrát prevyšuje obsah vitamínu C v pohári šťavy z citróna.
Proti skorbutu sa pripravoval liečivý preparát aj zo zelených mladých šišiek, ktoré bolo treba rozdrviť, rozmiešať z rozomletou reďkovkou, pridať med a vodu, po niekoľkých hodinách zliať a túto šťavu sa odporúčalo piť s mliekom alebo srvátkou.
Z mladých šišiek sa vylisovala šťava, ktorú nazývali balzamom, zmiešavali ju s masťami a používali ako veľmi účinný preparát na rany.
Zelené šišky sa rozdrvili, zaliali srvátkou a pili ako prostriedok na dnu. Tento liek sa podľa P.S. Pallasa považoval za veľmi liečivý na vyliečenie aj starých chronických pohlavných chorôb: „Je potrebné piť niekoľko fliaš denne a umývať ním pohlavné orgány“. Zelené šišky sa považovali za výborný liek na liečbu ochorení dýchacích ciest, prekyslenie žalúdka a žalúdočných vredov.
Lekársky preparát sa pripravoval aj nasledovne: rozdrvenými šiškami sa naplnila fľaša do jednej tretiny a doliala sa do vrchu vodkou, nechala sa v teple 7 dní. Užívala sa 1 lyžička 3 krát denne počas 1 – 2 mesiacov.
Všetko v cédri, ihličie, živica, drevo, má vysokú fitoncidnú účinnosť. Za 24 hodín hektár cédrového lesa vytvorí viac ako 30 kg prchavých organických zlúčenín, ktoré majú vysoký baktericídny účinok. Podľa vedcov toto množstvo prchavých látok stačí na zneutralizovanie všetkých choroboplodných zárodkov a mikróbov v jednom veľkom meste. Okolo každej vetvičky, okolo každej ihlice, je vzduch nasýtený fitoncídami.
Je veľmi prínosné mať doma vo váze 2 – 3 vetvičky z cédra. Pri interakcii fytoncídov s molekulami ozónu sa molekuly ozónu stávajú elektricky nabité a ich energia sa zvýši 3,2 krát v porovnaní s molekulou kyslíka. Fytoncídy cédru zvyšujú obsah ľahko záporných iónov vo vzduchu.
Fytoncídy nielen dezinfikujú, zabíjajú patogény, ale pozitívne vplývajú na množenie tých mikroorganizmov, ktoré vstupujú do boja s patogénmi. Plody a rastliny rastúce medzi cédrami sú bohatšie na vitamíny a provitamíny ako tie rastúce v iných lesoch.
Pozitívny vplyv majú fytoncídy na človeka, hlavne na nervový systém, kardiovaskulárny systém a dýchacie orgány.
Z ihličia cédru sa získava éterický olej, chlorofyl, vitamínové koncentráty, vyrábajú vitamínovú múku, ktorá je bohatá na fytoncídy, vitamíny C, E, karotén, stopové prvky (meď, kobalt, železo, mangán, fosfor). V 1 kg múky z ihličia sa nachádza 70 mg karoténu, do 35 mg vitamínu E a tiež vitamín D, K, B. Múku z ihličia vyrábajú z už spracovaného ihličia, z ktorého je už extrahovaný éterický olej. Spočiatku sa z ihličia extrahuje polovica obsiahnutého vitamínu C, pritom je jeho koncentrácia do 500 mg na liter vody. Ihličie sa ďalej zohrieva parou, aby sa oddelil éterický olej. Z 500 kg cédrového ihličia sa získava 2,5 kg éterického oleja.
Éterický olej získaný z ihličia je súčasťou niektorých liekov používaných pri ochorení obličiek, pečene a ďalších ochorení. Okrem vitamínov obsahuje aj taníny, alkaloidy a terpény.
Liečivé odvary a nálevy z ihličia
Nálevy a odvary z ihličia sa pijú ako močopudné. Ruská ľudová medicína ich používa pri bronchitíde a astme ako protiastmatický prostriedok. Odvary a nálevy z cédrového ihličia sa pijú pri ochoreniach dýchacích ciest, prechladnutí, ale aj s infekčným charakterom, bronchitíde, zápalu pľúc, tuberkulóze a iných.
Odvar a nálev z ihličia pomáha pri vykašliavaní a uvoľňovaní dýchacích ciest. Taktiež pomáha pri angíne a prechladnutí. Kloktanie posilňuje ďasná a zuby. Doporučuje sa pre inhaláciu a obklady. Vo forme nápoja s pridaním medu sa odvar z ihličia dáva deťom s krivicou. Pre deti s krivicou je prospešný aj kúpeľ s ihličnatými nálevmi a odvarmi.
Piť ihličnaté odvary a nálevy pomáha aj ľuďom, ktorí trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami. Pomáha to čistiť cievy, zvyšuje ich pružnosť, zlepšuje zloženie krvi a čistí ju od škodlivín.Odvar z ihličia niekedy používali pri nadmernom krvácaní u žien.
Vo forme pleťovej vody sa odvar a nálev z ihličia cédru používal pri akné a vyrážkach kože. Tinktúra z ihličia a alkoholu sa rozotierala pri reumatizme, dne a artritíde. Nápoje z cédrového ihličia sú prospešné pre ľudí v rekonvalescencii po operáciách a chorobách. Odvar z cédrového ihličia sa pije pri niektorých otravách, napríklad dymom, alkoholom, výfukovými plynmi.
Pri bolestiach hlavy, migrénach, sa prikladá na čelo uterák namočený v silnom odvare z cédrového ihličia a tiež sa používa vnútorne. Pri pravidelnom pití nálevu z cédrového ihličia sa zvyšuje obranyschopnosť organizmu, posilňuje sa nervový, imunitný, kardiovaskulárny systém.
Z cédrového ihličia sa doporučujú ihličnaté kúpele ako upokojujúce, zmierňujú únavu a nervové napätie. Okysličované éterické oleje nachádzajúce sa v ihličí uvoľňujú ozón, trojatómový kyslík, a ozón lieči ľudské telo ako celok. Cédrové lesy sa líšia od iných lesov mimoriadnou čistotou a liečivým účinkom vzduchu. Chorým na tuberkulózu s chronickými ochoreniami pľúc sa taký vzduch doporučuje ako najlepší liečebný prostriedok. Pri radikulitíde sa odporúča na postihnuté miesto prikladať sparené rozdrvené ihličie alebo sparené piliny cédrového dreva.
Z ihličia sa vyrába chlorofilo-karoténová pasta. Používa sa v chirurgii, stomatológii, pri vredoch a tiež na vonkajšie použitie pri popáleninách a rôznych kožných ochoreniach.
Cédrové ihličie môže mať aj čisto praktické použitie. V prvej polovici 19. storočia S.I. Guljaev našiel spôsob výroby „lesnej vlny“. Jeho vynález bol otestovaný v Tomsku, kde v tom čase fungoval podnik na spracovanie ihličia. „Lesná vlna“, to znamená vlákno získané z ihličia, sa ukázalo ako výborný vypchávkový materiál pre čalúnený nábytok a matrace.
Dnes sa v priemyselných podmienkach z jednej tony ihličia z cédru vyrobí priemerne 5000 denných porcií vitamínu C, okolo 5 kg éterického oleja, 10 kg extraktu z ihličia do kúpeľa, 200 g jemných vlákien, ktoré sú porovnateľné s kvalitným bavlneným vláknom.
Ako liečivá surovina sa ihličie používalo tisíce rokov pred naším letopočtom. Hlinené sumerské tabuľky nájdene pri archeologických vykopávkach potvrdzujú, že pred 5000 rokmi sa výťažky z ihličia používali vo forme obkladov. Ale rovnako sa v prehistorických dobách cenila aj cédrová živica. Druidi nazývali pohár živice pohárom života. Cédrová živica má veľmi kvalitné antibakteriálne a liečivé vlastnosti.
Cédrový balzam, to znamená očistenú a prefiltrovanú živicu, súčasná medicína používa pri liečbe rán. Živicu rozpúšťajú, zmiešavajú s neutrálnymi olejmi alebo vazelínou a robia obväzy. Cédrová živica lieči chronické vredy a ochorenia kože. V rokoch druhej svetovej vojny sa cédrový balzam široko používal v nemocniciach ako baktericídny prostriedok na hojenie rán. Namočené tampóny cédrovým balzamom zastavili začínajúcu gangrénu, chránili rany pred infekciami.
Tradičná medicína vo svojej dlhovekej praxi vždy používala cédrovú živicu. Rezy a rany sa zaliali živicou. Najzávažnejšie a chronické poškodenia tkaniva až do stavu gangrény sa liečili cédrovou živicou. Bola aplikovaná na abscesy ako zmekčovací, vyťahovací a liečivý prostriedok. Pri zlomeninách sa živicou natieralo postihnuté miesto a kosť rýchlejšie zrástla. Tiež sa používala pri popáleninách a hnisavých ranách.
Na rozdiel od živíc z iných ihličnatých stromov, cédrová živica dlho nekryštalizuje a nestráca svoje baktericídne vlastnosti. Cédrovou živicou sa kedysi liečili bolesti zubov aplikáciou na ďasná a zuby. Živica sa používala aj vnútorne pri žalúdočných vredoch, dvanástorníku, tuberkulóze pľúc a pneumónii. V literatúre sú záznamy, že ruskí liečitelia používali živicu aj pri liečbe rakoviny.
Cédrová živica je vysoko kvalitná, obsahuje asi 30 % terpentínu a 70 % kolofónie. Terpentín (éterický a terpentínový olej) z nej získaný, obsahuje 80 % pinénov, čo je východiskový materiál pre syntézu gáfru, ktorý je výborným prostriedok stimulujúcim aktivitu dýchacieho a obehového systému. Gáfor sa používa pri liečení porúch nervového systému, schizofrénie a je súčasťou mnohých moderných liekov.
Terpentín je široko používaný v tradičnej medicíne, používa sa na rozotieranie pri reumatizme, dne, prechladnutí, pri liečení rán a iných ochorení. Terpentínové kúpele sa predpisujú za účelom odstránenia solí z kĺbov pri artritíde a polyartritíde. Pri hnisavej bronchitíde sa doporučuje inhalácia s pridaním terpentínu do vody. Pätový tŕň sa lieči terpentínovými kúpeľmi, pričom sa striedavo mení studený a horúci kúpeľ. Po kúpeli sa na noc prikladá obväz zo silného odvaru ihličia z cédru. Pri dýchacích ochoreniach je dobré vdychovať dym živice pomaly tlejúcej na žeravom uhlí.
V minulosti cédrovú živicu zbierali vtedy, keď sama prirodzene vytekala z kmeňu alebo vetiev. Taká živica sa považovala za najlepšiu liečivú, sám liečiteľ strom nepoškodzoval. Céder má veľmi vysokú schopnosť samoliečenia svojich rán. Podľa vedcov je schopný si vyliečiť ranu zarastením už v prvom roku.
V roku 1947 bol v Tomskej oblasti založený prvý podnik na spracovanie živice. Z jedného hektára lesa sa dá ročne získať od 40 do 60 kg živice. Podľa vedcov odoberanie živice neškodí cédrom, naopak, zvyšuje rast ihličia a zahusťuje vetvy ihličím. Céder urobí v korune dostatočnú zásobu živín pre tvorbu semien. Vedci ale zaznamenali aj negatívny dopad odoberania živice, zmenšilo sa percento kvalitných plnohodnotných semien orieškov.
Živica sa používa aj v priemysle, získava sa z nej imerzný olej potrebný pre špeciálnu mikroskopickú techniku, ktorá pomáha určiť index lomu najmenších častíc hmoty. Cédrová živica sa používa v optickom priemysle, vyrába sa z nej kyselina abietová, glycerínové étery a plastifikátory.
Cédrové oriešky a olej
Medzi darmi cédrových lesov sú skutočným pokladom cédrové oriešky. Ich nutričné a chuťové vlastnosti sú veľmi vysoké a produkty získané z orieškov, čo sa týka kalorického obsahu, stráviteľnosti a iných parametrov, prevýšia podobné produkty živočíšneho pôvodu. Odhaduje sa, že ak by sa zozbierala a spracovala celá úroda cédrových orieškov, bolo by možné pokryť celú potrebu sveta po rastlinnom oleji. Miestne obyvateľstvo už po stáročia používa cédrové oriešky ako potravinársky produkt a pri „sibírskych rozhovoroch“ sa lúpaním orieškov trávia dlhé zimné večery.
Cédrová tajga dáva hrubý výnos orieškov do 1,5 milión ton ročne. Z tohto množstva je možné získať 220 tisíc ton vysokokvalitných jedlých bielkovín, 150 tisíc ton škrobu, 500 tisíc ton kvalitného cédrového oleja. Pokiaľ to porovnáme so slnečnicou, tak na získanie takého množstva oleja, by bolo nutné zasiať 1 milión hektárov najkvalitnejšej pôdy. Podľa nutričnej hodnoty, cédrový olej prevyšuje slnečnicový aj olivový olej.
Olej z cédrových orieškov vyrábali na Urale a Sibíri už v dávnych časov. V 19. storočí bolo možné kúpiť cédrový olej na každom trhu. Vyrábali ho domácim spôsobom. Oriešky sušili, triedili, čistili od škrupín. Veľmi často sa čistenie robilo ručne. Jadrá orieškov sa rozdrvili v drevenom mažiari do pastovitej hmoty, ktorú vkladali do medeného kotla obmurovaného tehlami. Na vrchu kotla bol odtok na olej a dovnútra sa vkladalo miešadlo so štyrmi lopatkami, ktoré sa ovládalo ručne. Keď sa masa v kotli zohriala, dolievala sa do nej voda a miešala sa miešadlom. Olej stúpal navrch a cez žľab odtoku odtekal do zvláštnej nádoby. Cédrový olej sa získaval aj lisovaním za studena, taký olej sa cenil viac pre svoje lepšie kalorické a liečebné vlastnosti.
Chuť cédrového oleja je príjemná, farba svetlo-žltá alebo zlatá jantárová a nádherná orechová chuť. Jadrá orieškov spracovávajú aj horúcim lisovaním. Výsledkom je kvalitný technický olej. Tento olej sa používa na medicínske, kozmetické účely a na výrobu lakov a farieb.
Pred začiatkom liečby a tiež, aby človek skutočne pocítil chuť cédrového oleja, mal by sa podľa možností očistiť od toxínov, vzdať sa cigariet a alkoholu a minimálne tri dni držať pôst. Z cédrových orieškov obyvatelia Sibíri pripravovali „pôstne mlieko“ a „rastlinné maslo“. Zo sušených orieškov sa vybrali jadrá, dodatočne dosušovali a čistili od škrupín. Suché jadrá drvili v drevených nádobách, podlievali malým množstvom horúcej vody. Získanú kašu naliali do hlinenej nádoby a na peci priviedli do varu a maslo bolo hotové. Pokiaľ do masla doliali prevarenú vodu, dostali pôstne alebo cédrové maslo.
Podľa obsahu tukov je cédrové maslo 2 krát bohatšie ako kravské a 2,5 krát bohatšie ako mäso. Kalóriami prevyšujú 1,5 krát kuracie vajcia.
Cédrové maslo a mlieko sa v ľudovom liečiteľstve používa od staroveku. Akademik P.S. Pallas v roku 1786 písal, že cédrové maslo sa používa v lekárňach. Vyrábajú z neho cédrové mlieko, ktorým liečia ochorenia hrude a liečia sa ním oslabení ľudia.
Podľa výskumov jadro orieška váži asi 43 % z celkovej váhy orieška. Jadro obsahuje 64 % tuku, 19 % dusíkatých látok a 15 % sacharidov.
Nutričné a liečivé vlastnosti cédrových orieškov sa do značnej miery objasňujú kvalitným zložením tukov, bielkovín a ďalších látok. Tuk cédrových orieškov sa líši od iných tukov vysokým obsahom polynenasýtených mastných kyselín, zvlášť linolovej. Z dusíkatých látok dominujú bielkoviny, tvoria takmer 90 %. Bielkoviny cédrových orieškov majú vyšší obsah aminokyselín a medzi nimi prevláda arginin do 20 %. Táto aminokyselina je veľmi dôležitá pre vývoj rozvíjajúceho sa organizmu, preto sa doporučuje cédrové oriešky zahrnúť do stravy detí, dospievajúcich a tehotných žien. Bielkoviny orieškov sú ľahko stráviteľné.
Cédrové oriešky sú cennými nositeľmi v tuku rozpúšťajúcich sa vitamínov E a F. Vitamíny skupiny E alebo tokoferoly, sú veľmi dôležité a nevyhnutné na zabezpečenie plnej dedičnosti. V preklade grécke slovo „tokoferol“ znamená „nesiem potomstvo“. V prípade nedostatku vitamínu E sa narúša rovnováha tukov. Vitamín E zodpovedá za tvorbu mlieka u dojčiacich matiek a pri jeho nedostatku sa zastavuje laktácia. Preddispozícia niektorých ľudí k ateroskleróze sa vysvetľuje tiež nedostatkom vitamínu E.
Cédrové oriešky obsahujú komplex vitamínov B a D, ktoré normalizujú činnosť nervového systému, blahodárne pôsobia na rast a vývoj organizmu človeka a zlepšujú zloženie krvi.
Mladé vlky v čase výmeny mliečnych zubov radi konzumujú cédrové oriešky. Oriešky konzumujú dravce aj bylinožravce.
Cédrové oriešky sú výborný nástroj proti nedostatku vitamínu B1, čo spôsobuje vážne poruchy v činnosti organizmu. Jadrá orieškov sú cenné obsahom minerálnych látok a stopových prvkov. Čo sa týka obsahu fosfatídneho fosforu, tak cédrové oriešky prekonávajú všetky ostatné orechy a olejnaté semená. Iba sójové bôby sa s najväčším obsahom lecitínu môžu v tomto porovnávať s cédrovými orieškami. Oriešky sú bohatým zdrojom jódu, čo je veľmi dôležité pre obyvateľov Sibíri a severu.
Vedci zistili, že 100 g jadier cédrových orieškov je dostatočné množstvo na uspokojenie dennej potreby dospelého človeka v aminokyselinách a mikroelementoch ako je meď, kobalt, mangán, zinok. Všeobecne platí, že stráviteľnosť cédrových orieškov je veľmi vysoká a ich prínos pre organizmus človeka obrovský.
Populácia Sibíri považuje už zo staroveku cédrové oriešky za účinný liek proti ukladaniu solí. Je známe, že v minulosti v jenisejskej gubernii sa cédrové oriešky používali na liečbu abscesov. Jadrá orieškov sa drvili a preväzovali obväzom. Oriešky čistili ranu od hnisu a urýchľovali hojenie. Na prípravu kúpeľu sa používali hlavne rozdrvené šišky a zbytok z vylisovaných orieškov. Kúpeľ mal priaznivé vplyv na pokožku, najmä popraskanú a drsnú, tiež sa doporučoval pri exémoch a iných kožných chorobách.
Cédrové oriešky by mali byť v strave detí a dospievajúcich neustále. Majú priaznivý vplyv na telesný a duševný vývoj dieťaťa. Veľmi potrebné a užitočné sú pri zmene mliečnych zubov. Pri rôznych problémoch kože a ekzémov, konzumácia orieškov vedie k uzdraveniu.
Cédrovým olejom sa maže pokožka pri exémoch, lupienke, diatéze a pri suchej pokožke. Konzumácia cédrových orieškov zvyšuje obranyschopnosť organizmu a posilňuje imunitný systém.
Cédrový olej, maslo a mlieko sú užitočné pri ochorení krvi a lymfy. Cédrové maslo sa v Sibíri široko používalo pri liečbe aterosklerózy, zvýšenej kyslosti, zápalu žalúdka, žalúdočných vredoch, ochoreniach obličiek, nervových poruchách. Cédrové oriešky posilňujú potenciu mužov a riešia metabolické poruchy.
Škrupiny cédrových orechov sú bohaté na triesloviny. Z nich sa robia nálevy a odvary (2 – 3 lyžičky na pohár), ktoré sa používajú na zápal sliznice úst a iných orgánov vo forme obkladov a umývania pri kožných chorobách. Odvar zo škrupín cédrového orechu sa môže piť pri žalúdočných a črevných problémoch. Má sťahujúci, analgetický a protizápalový účinok.
Pri kŕčových žilách sa odporúča konzumovať cédrové oriešky a mazať žily 2 krát denne cédrovým olejom a pritom končekmi prstov robiť ľahkú masáž. Pri mastitíde prikladať na hruď rozdrvené cédrové oriešky a zafixovať obväzom.
Okrem výliskov pri spracovaní jednej tony cédrových orieškov zostávajú viac ako dve tony zbytkov po šiškách. Tento materiál sa spracováva na výrobu živíc, farbív, tanidov. Škrupiny orieškov bohaté na triesloviny sú materiálom na výrobu kvalitnej hnedej farby. Pri suchej destilácií škrupín sa získava metyl alkohol a oxid kyseliny octovej.
Cédrové drevo je cenené pre kvality vhodné na výrobu hudobných nástrojov a stavebného dreva, ktoré nehnije a je trvanlivé. Je to aj výborný materiál na výrobu nábytku. Z kôry cédru sa získava odolná hnedá farba, triesloviny, izolačné panely. Stručne povedané, zo sibírskeho cédru sa dá spracovať takmer všetko. Je potrebné mať na pamäti, že céder chráni samého človeka pred chorobami a napĺňa ho fyzickým a duševným zdravím.
Blízkym príbuzným sibírskemu cédru (Pinus cembra sibirica- Borovica limba sibírská) je v Európe borovica limba, napr. tatranská.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info