Ruské dievčatá si zapletali iba jeden vrkoč, a tým sa odlišovali od mamičiek, ktoré nosili dva. Dievčatá v Bielorusku a vo východnej Ukrajine si jeden vrkoč zapletali iba počas sviatkov a vo všedné dni si plietli dva a ukladali si ich na hlave do venca. Na západnej Ukrajine jeden vrkoč vôbec nenosili, ale účesy dievčat zdobili dva, štyri, alebo aj viac vrkôčikov, ktoré nazývali malé vrkôčiky alebo „dribušky“.
Do manželstva nosili dievčatá v Rusku iba jeden vrkoč. Počas svadby družičky prepletali jeden vrkoč na dve časti, pretože vydaté ženy v Rusku nosili dva vrkoče. Jeden vrkoč živil životnou energiou ženu a druhý jej potomstvo. Verilo sa, že v dlhých vlasoch ženy sa udržuje sila schopná energeticky udržiavať jej rodinu. Ukladali ich v tvare koruny na hlavu, alebo ich zviazali stužkou. Od vstupu do manželstva už viac nikto, okrem manžela, nevidel jej vrkoče.
V Rusku si ženy zakrývali vlasy šatkou a strhnutie šatky sa považovalo za hroznú urážku. Najhoršou urážkou bolo odrezanie vrkoča. Raz jeden bojar zo žartu odrezal svojej slúžke vrkoč a potom musel upokojovať rozvášnený dav ľudí a platiť pokutu. Pokiaľ si žena odrezala vrkoč sama, tak s najväčšou pravdepodobnosťou trúchlila za zosnulým mužom.
Vrkoč mohli dievčaťu odrezať aj násilím, ak sa napríklad rozlúčila s nevinnosťou pred manželstvom, ale to už bolo v období kresťanstva, pretože pred kresťanstvom sa dodržiaval zákon čistoty. Ľuďom bol dobre známy efekt, v súčasnosti zvaný telegónia, podstatou ktorého je, že deti sú „kópiou“ prvého sexuálneho partnera ženy.
Na niektorých miestach existoval zvyk, keď dievčine odrezali vrkoč pred svadbou, ktorý ona potom darovala svojmu mužovi, akoby hovorila, že mu dáva celý svoj život. Počas vojny, alebo útoku nepriateľov, bral muž vrkoč ženy so sebou do boja, aby ho chránil pred nešťastím a zlými silami.
Počas tehotenstva si ženy vlasy nestrihali, pretože si žena brala energiu nielen pre seba, ale aj pre dieťa. Ostrihať si vlasy počas tehotenstva znamenalo zbaviť svoje dieťa podpory.
Vlasy sa tradične považovali za akumulátor životnej energie, preto sa malé deti nestrihali do určitého veku, obyčajne do 3 – 5 rokov. U Slovanov sa prvé strihanie považovalo za zvláštny obrad, ktorý sa nazýval „podstrižiny.“ V bohatších rodinách v tento deň chlapcov prvýkrát posadili na koňa. Dieťa do jedného roku sa neodporúčalo ani česať, nieto ešte strihať.
Deťom v ranom veku rozčesávali vlasy rodičia, potom to už robili sami. Zveriť rozčesávanie vlasov mohli iba niekomu, koho dobre poznali a koho ľúbili. Dospievajúce dievča mohlo zveriť rozčesávanie iba svojmu vyvolenému alebo mužovi.
V niektorých regiónoch deťom do 12 rokov ani končeky vlasov nestrihali, aby im nezostrihli rozum, zákony vesmíru a aby im nezobrali životnú energiu darovanú prírodou. Podstrihávanie vlasov maximálne na dĺžku nechtu sa robilo deťom starším ako 16 rokov, ale iba počas novu mesiaca.
Malým dievčatám zapletali takzvané trojlúčové vrkoče, ktoré boli symbolom Jav, Nav a Prav. Vrkoč sa plietol presne v smere chrbtice, pretože slúžil na naplnenie človeka životnou energiou cez hlavný meridián chrbtice. Dlhý vrkoč tiež akumuloval ženskú silu pre budúceho muža. Zapletanie vrkočov chránilo ženy pred urieknutím a negatívnymi energiami.
Vrkoč nebol iba účesom, ale mohol povedať veľa o svojom majiteľovi. Pokiaľ dievča nosilo jeden vrkoč, bola slobodná. Pokiaľ sa vo vrkoči objavila stužka, dievča bolo na vydaj a potenciálny kandidáti sa mohli začať uchádzať o jej ruku. Pokiaľ sa vo vrkoči objavili dve stužky vpletené od polovice vrkoča, u dievčaťa sa objavil oficiálny ženích, pretože dve stužky znamenali aj posvätenie budúceho vzťahu rodičmi.
Rozčesávanie vlasov bol posvätný rituál, pretože počas tejto procedúry bolo možné pocítiť životnú energiu človeka. S cieľom obnovenia energie vyčerpanej počas dňa, bolo nutné rozčesať vlasy hrebeňom z dreva minimálne 40 krát. Malým deťom mohli rozčesávať vlasy iba ich rodičia.
Vrkoč silný ako ľudská ruka sa považoval za štandard ženskej krásy. Zdravé a lesklé vlasy mohli povedať oveľa viac ako slová o budúcej žene. Ale nie všetky ženy sa mohli tešiť zo silných vrkočov, tak si vplietali do vrkoča vlasy z konskej hrivy. A čo mali robiť, keď vydávať sa chceli všetky? Dlhé vlasy sa považovali za znak dobrého zdravia, krásy a vnútornej sily.
Experiment, v ktorom 5 ročné deti kreslili mamy ukázal, že v 95 % prípadov deti kreslili mamy s dlhými vlasmi, aj keď ich mamy mali vlasy krátke. To poukazuje na to, že v podvedomí je obraz nežnej a láskavej mamy spojený s dlhými vlasmi.
Rozpustené vlasy v prítomnosti muža znamenali, že muž je jej partner. Preto sa rozpustené vlasy nikdy nenosili v prítomnosti iných ľudí. Ženy, ktoré nosili rozpustené vlasy pred všetkými boli „padlé“ a nazývali sa „rozpustnicami“.
Žena s dlhými vlasmi má veľmi silnú životnú energiu, preto je schopná vytvoriť ochranný energetický kruh okolo svojho muža a detí.
