Čitatelia nastolili zaujímavú otázku o tom, že prečo sovietske ponorky nemohli prejsť plavebnou dráhou nachádzajúcou sa v Antarktíde, ktorej schéma patrila medzi dokumenty Ahnenerbe, ktoré Sovietsky zväz po vojne zdedil.
Najjednoduchšia odpoveď na otázku: Pretože, ako sa uvádza v dokumente, touto plavebnou dráhou mohli prejsť iba ponorky triedy A. V správe projektu Orion (zložka Andropov) sa hovorí, že to boli ponorky Führerovho špeciálneho konvoja, v počte 38.
Z materiálov správy projektu Orion, 1983.
Tento konvoj, ktorého velitelia a posádky dostali špeciálnu úlohu, o ktorej podrobnosti nikto nevie, bol vyzbrojený torpédami uloženými v torpédometoch a určenými len na sebaobranu. Všetky ostatné zbrane boli z ponoriek odstránené. Ponorky boli očíslované v sérii „44“ (č. 0188 až 0199… č. 0446 až 0456).
U 249, fotografia urobená v máji 1945 z amerického lietadla.
Tento príbeh sa začal v roku 1935, niekoľko rokov pred začiatkom (v roku 1939) vojny. Kapitán Friedrich Wilhelm Canaris, šéf vojenskej rozviedky a kontrarozviedky v nacistickom Nemecku (1935 – 1944), dostáva túto funkciu a už od prvých dní sa snaží chrániť seba a svoje okolie pred vplyvom velenia SS členov NSDAP. V tom istom roku mu bola udelená hodnosť admirála.
Friedrich Wilhelm Canaris
V septembri 1939 bol vytvorený „Hlavný bezpečnostný úrad ríše“, podriadený ríšskemu führerovi SS Himmlerovi, na čele ktorého stál Reinhard Heydrich. Canaris navrhol Heydrichovi rozdeliť sféry vplyvu, pričom si vysoko cenil vyhliadky na využitie ponoriek pri prieskumných operáciách, ktoré zaistia utajenie vykonávaných akcií. Až po začiatku vojny si Heydrich a Himmler uvedomili, že Canaris má schopnosť tajne prepravovať nelegálny tovar a agentov po celom svete.
Potom Heydrich navrhol, aby Himmler požiadal Hitlera o vytvorenie špeciálnej ponorkovej jednotky SS v Kriegsmarine. A takáto ponorková flotila bola vytvorená pod vedením Karla Dönitza. Hovoríme o tom veľmi mýtickom „konvoji“ Führera.
Karl Doenitz
Posádky boli starostlivo kontrolované „Bezpečnostnou službou Reichsfuehrer SS“. Základňa pre člny bola v Baltskom mori (Kiel Bay). Odtiaľ sa cez 98-kilometrovom kanáli dalo vystúpiť do Severného mora. Napriek tomu, že počas vojny bolo zničených 753 nemeckých ponoriek, Dönitz sa do poslednej chvíle ani nepokúsil stiahnuť čo i len jeden čln z „konvoja“.
Výskumníci tajomstiev Tretej ríše naznačujú, že tieto lode sa používali na doručovanie nákladu a hliadkovanie pri prístupoch k Antarktíde, kde sa údajne pod ľadom nachádzala „Základňa 211 – Nové Švábsko“.
Koncom apríla bolo z týchto člnov vyložených čo najviac munície a boli naložené tajným nákladom. Ľudia, ktorých tváre boli skryté, boli umiestnení do kabín. V noci, v atmosfére úplného utajenia, vyšiel „konvoj“ na more…
Kam tieto lode šli, nevieme. Ale v lete toho istého roku pri pobreží Argentíny niektoré lode kapitulovali. Nemeckú ponorku U-530 pod velením Otta Wermutha a U-977 pod velením Oberleutnanta Heinza Schaeffera, ako aj U-465 zajali americké protiponorkové lode. Konšpirační teoretici predpokladajú, že ich člny boli súčasťou „konvoja“, a že dopravili desať neznámych osôb a tajný náklad na pobrežie Schirmacherovej oázy objavenej počas nemeckej expedície v roku 1939 do Antarktídy. Po doručení nákladu a ľudí dostali nové rozkazy ísť na pobrežie Argentíny, kde ich zajali americké lode.
Podľa historikov tieto ponorky unikli prenasledovaniu spojeneckej flotily, podnikli akýsi nútený pochod do Argentíny a vzdali sa miestnym úradom bez toho, aby na ceste vykonali nejakú tajnú misiu. Je to uveriteľné, ale s veľkými ťažkosťami. Údajne kapitáni ponoriek dúfali, že v tomto prípade sa k nim budú úrady správať ľudskejšie.
Nebudeme brať do úvahy verziu, že najvyššie nemecké vedenie bolo privezené do Argentíny z viacerých dôvodov. Ale zvážime verziu, že 13. apríla 1945 ponorka U-530 smerovala do Kristiansandu, kde dostala tajné rozkazy, po ktorých zamierila k brehom Afriky. Tam bol na palubu naložený náklad pozostávajúci z krabíc (čo presne v nich bolo nevedno), no podľa konšpiračných teoretikov sa v nich nachádzalo zlato a ďalšie cenné predmety a artefakty, ktoré mali byť doručené do Antarktídy. Podobne urobili aj ostatné ponorky „konvoja“, potom sa časť „konvoja“ musela vrátiť a odísť k brehom Argentíny. Ale toto je len verzia!
Kapitán ponorky U-530 zjavne niečo skrýval. Lodný denník bol zničený a palivové nádrže boli naplnené kyselinou sírovou a chlorovodíkovou. Čo sa malo skrývať, ak padlo rozhodnutie vzdať sa? A s najväčšou pravdepodobnosťou bolo čo skrývať. Trasa, ktorou sa loď dostala do Argentíny, zjavne nebola tou, o ktorej sa diskutovalo po tom, ako sa loď vzdala. Z tohto dôvodu boli dokumenty zničené a nádrže boli zámerne naplnené kyselinou, aby nebolo možné určiť, aké palivo v nich bolo a koľko ho bolo.
Existuje teda verzia, že „konvoj“ išiel do Antarktídy a niesol tam cenný a tajný náklad a nejakých ľudí. Táto verzia je reálna na základe informácie, že pod ľadom Antarktídy bol priechod do vnútornej dutiny Zeme. Inak by už v tom istom roku 1945 na povrchu boli nacisti a ich základne objavené ozbrojenými silami ZSSR alebo neskôr, v roku 1947, ozbrojenými silami USA.
Tajomstvo Fuhrerovho sonderkonvoja (2. časť)
Boli si Nemci istí, že Zem je dutá? Ťažko povedať, ale zdalo sa, že oddelenie Ahnenerbe tomu verí. V Tibete dostali niekoľko starých rukopisov, ktoré hovorili o tom, že vo vnútri Zeme je vnútorné slnko a tiež kontinenty a moria. Od skončenia vojny ubehlo len štvrťstoročie a fotografie severného pólu nasnímané satelitom ESSA-7 23. novembra 1968 sa objavujú v tlači. Obrázky ukazujú doslovnú čiernu dieru, ktorá sa rozprestiera v samom strede pólu.
Tieto fotografie zverejnil ufológ a vydavateľ Ray Palmer v roku 1970 v časopise „Flying Saucers“. V článku sa písalo, že diera je skutočná a Zem je dutá! A potom tu bol predpoklad, že vo vnútri sú ukryté lietajúce taniere a žije tam podzemná civilizácia. Palmer spomenul aj južný pól s tým, že tam je všetko po starom. Vo svojej výslednej teórii začal spomínať R. Byrda, ktorý skutočne bol so svojimi výpravami na južnom aj severnom póle. Obnovuje sa záujem o Byrdove expedície a Antarktídu po celom svete.
V 90. rokoch boli zemské póly fotografované pomocou kozmickej lode ERS-1. S pólmi sa ukázalo všetko normálne alebo takmer normálne: získané údaje umožnili objaviť predĺženú plošinu s abnormálne malým rozdielom nadmorskej výšky v blízkosti antarktickej stanice „Vostok“. Táto plošina bola interpretovaná ako veľké subglaciálne jazero, ktoré dostalo názov „Vostok“.
V tomto období však začína nová vlna záujmu o Arktídu a Antarktídu a objavuje sa aj „Denník admirála Byrda“, kde v roku 1947, hneď po skončení operácie High Jump v Antarktíde, preletí na druhý pól Zeme, kde sa údajne náhodou dostane nakrátko do zajatia podzemnej civilizácie.
Mnohí počuli a vedia o operácii High Jump, ktorú vykonali Američania v roku 1947 na Antarktíde, no nie každý vie, že to nebola jediná operácia. Ciele tejto operácie sa zhodovali s cieľmi a cieľmi operácie vedenej Američanmi v Arktíde v roku 1946. „High Jump“ pod Byrdovým velením bol len pokračovaním takých operácií ako „Muskox“, „Frostbite“ a „Iceberg“. Nebudeme popierať, že tieto operácie mali aj vedecké ciele, ale hlavné úlohy plnili špeciálne jednotky americkej armády a námorníctva.
„Musk Ox“ – vojenské snežné skútre „Lemming“ a „Penguin“ boli testované na trase dlhej 6000 km v severnej Kanade. „Frostbite“ – testy sa uskutočnili v severnom Atlantiku, počas ktorých sa študovali zvláštnosti vedenia vojenských operácií v arktických podmienkach. O cieľoch a zámeroch operácie „Iceberg“ sa v médiách nepísalo.
V lete 1946 tiež Američania vykonali operáciu Nanook v Arktíde. Cieľmi a zámermi tejto operácie bola inštalácia rádiových a meteorologických staníc v Grónsku, v Thule (Qaanaaq). Toto miesto sa nachádza 900 km od severného pólu. (Je možné, že niekde tu sa nachádzal starý pól Zeme.)
Stručne povedané, počas všetkých týchto operácií sa testovali vojenské zbrane. Pripravovali sa Američania na ozbrojený konflikt? Preto bola v roku 1947 vyslaná celá letka do Antarktídy, aby údajne študovala pobrežie. Plánovali sa brániť tučniakom?
V januári 1947 hľadala Byrdova expedícia oázy v regióne Queen Maud Land. Na územie sa pozeralo zhora, z lietadiel. Do oblasti južného pólu leteli dve lietadlá. Hľadali niečo s magnetometrom. Čo si myslíte, že by mohli hľadať? Pomocou takýchto zariadení na protiponorkových lietadlách je dnes možné odhaliť ponorky v oceáne. A v Antarktíde pod ľadom hľadali aj ponorky?
Tajomstvo Fuhrerovho sonderkonvoja (časť 3)
V januári 1947 bola expedícia Byrd v regióne Queen Maud Land v Antarktíde. Nebola to ale posledná výprava s jeho účasťou. Ďalšia expedícia bola v rokoch 1955 – 1956. Tentoraz svoj posledný let nad Antarktídou uskutočnil už 67-ročný Richard Byrd. Človek by si chcel myslieť, že tento muž chcel jednoducho znova zažiť nostalgické pocity k šiestemu kontinentu. Veď o tejto výprave sa nevie prakticky nič.
Admirál amerického námorníctva R. Byrd pred mapou Antarktídy
Expedícia Deep Freeze-1 sa uskutočnila v novembri 1955 a trvala do apríla 1956. Expedícia má zaujímavý názov, nemyslíte?
O rok neskôr, v roku 1957, Byrd zomrel, ale jeho denník obsahoval nasledujúci posledný záznam:
„30. december 1956 Posledných pár rokov od roku 1947 nebolo láskavých… Teraz robím svoj posledný záznam do tohto jedinečného denníka. Na záver musím povedať, že všetky tie roky som túto záležitosť verne držal v tajnosti, ako mi bolo predpísané. To bolo úplne v rozpore s mojimi morálnymi hodnotami. Zdá sa mi, že teraz cítim blížiacu sa dlhú noc, ale toto tajomstvo nezomrie so mnou.
Toto môže byť jediná nádej pre ľudstvo. Videl som pravdu a tá oživila môjho ducha a oslobodila ma! Splnil som svoju povinnosť voči monštruóznemu vojensko-priemyselnému komplexu. Teraz sa začína blížiť dlhá noc, ktorá však nebude mať konca. Akonáhle sa skončí dlhá arktická noc, oslepujúca žiara Pravdy opäť vystúpi… a tí v temnote padnú v jej Svetle… Pretože som videl túto krajinu za pólom, to je stred veľkého neznáma.“
O akej krajine sa teda bavíme? Ako máme rozumieť jeho výrazu „Videl som túto krajinu za pólom“? A o ktorom póle hovoríme: o južnom alebo severnom? Zdá sa, že hovoríme o arktickej noci, a teda o Arktíde! Alebo to bola len fantázia starého Byrda?
Myslíme, že nie. A tu je dôvod! Začneme tým, že filmový priemysel rád zarába na senzáciách, a prečo nenakrútiť film o Byrdovi, národnom hrdinovi Ameriky, ktorý bol viackrát na oboch póloch, zamrzol v Antarktíde, videl obyvateľov Agarthy a dokonca ho napadli lietajúce taniere v oblasti Zeme kráľovnej Maud! To by bol kasový trhák v štýle Indiana Jonesa. A hlavný hrdina by sa mohol volať nie Richard Byrd, ale Richard Bear, teda nie „vták“, ale „medveď“… Chceme tým povedať, že v Amerike milujú nakrúcanie o vesmíre, o cestovaní, o moriach a oceánoch. Dej filmu „Capricorn-1“ opakuje jednu z hlavných verzií konšpiračnej teórie o falšovaní amerického lunárneho programu: pochybnosti vedenia programu o úspechu – vyslanie lode na let bez posádky – natáčanie fotografií a video materiálov expedície na scenériu v pavilóne – následné globálne falšovanie materiálov. Ale autori sa odvolávajú nie na mesačnú misiu, ale na let na Mars, jednoducho zmenili názov satelitu na názov planéty. A toto dovolili nakrútiť a ukázať celému svetu. Možno je táto téma pre filmárov tabu? A kde je zákaz, tam leží tajomstvo. To však nie je všetko.
Richard Byrd nebol na póloch sám, boli s ním aj ďalší ľudia. A tí nevyvrátili jeho slová a nepovedali, že je blázon. To znamená, že aj oni boli svedkami kontaktu s lietajúcimi taniermi. Alebo ak mlčia, tak sa od nich vyžadovalo podpísanie zmluvy o mlčanlivosti, a preto je o čom mlčať.
Je tu ešte niečo: Byrd hľadal niečo, čo Nemci museli nechať v Antarktíde. Čo robili Nemci v Antarktíde? Vyhadzovali vlajočky, ktorými sa snažili vytýčiť si územie Zeme kráľovnej Maud. Vlajočky boli veľké: 120 x 150 cm, ale z tisícok vlajok sa, pokiaľ viem, nenašla ani jedna. Čo ešte robila nemecká výprava pod vedením Alfreda Richera v rokoch 1938 – 39? Existuje verzia, že keď Nemci našli oázy, okamžite tam zorganizovali svoje kolónie, ale neskôr sa pod ľadom našla klenba, kde bolo dosť teplo, a priestor umožnil postaviť tu niečo ako malé mesto. Nemci to nazývali Nový Berlín. Toto mesto nebolo vidieť ani zo vzduchu, ani zo zeme. Toto je uvedené na jednej zo stránok správy z takzvaného Andropovho priečinka projektu Orion:
Ukazuje sa, že sovietska rozviedka o tom vedela. K tejto trase sa zachovala špeciálna mapa a jej popis.
Zdalo by sa, že všetko je jednoduché: existuje mapa, zostáva sa už len potápať… ale potápať sa nedá. Existuje verzia, že Nemci mohli urobiť niekoľko takýchto máp, vrátane falošných, aby úplne poplietli stopy. S najväčšou pravdepodobnosťou je táto mapa, ktorú vidíte pred sebou, falošná a nie je ťažké uhádnuť prečo. Už len preto, že mierka tejto mapy je nesprávna. Prvá divízia, kde sa lode musia ponoriť do hĺbky 400 m, má hodnotu 50 km. Diagram neuvádza bod alebo parametre, odkiaľ by mali lode začať svoj ponor. Po druhé, ponorky nemusia prejsť 50 km pod vodou, môžu sa potápať prakticky na jednom mieste. Mierka mapy by snáď nemala byť v kilometroch. Existujú ďalšie otázky týkajúce sa mapy.
Tajomstvo Fuhrerovho sonderkonvoja (4. časť)
Vedci dlho verili, že Grónsko bolo milióny rokov pokryté ľadom, no ich názor sa nedávno zmenil. Teraz, podľa ich názoru, pred 416 000 rokmi sa ľad Grónska úplne roztopil a sám sa zmenil na Zelený ostrov. Ale je tu jedna vec! Pomenovanie Zelená zem dostal ostrov v stredoveku, keď osadníci z Nórska na začiatku 2. tisícročia nášho letopočtu založili na ostrove niekoľko desiatok mestečiek. Život v Grónsku sa stal nemožným až v 15. – 16. storočí. Takže až do 16. storočia tam žili ľudia, čo znamená, že na Zemi bolo klimatické optimum.
Stredoveké mapy zobrazujú severné aj južné krajiny bez ľadu. Vedci však tvrdia, že Antarktída bola asi 40 miliónov rokov zamrznutým kontinentom. A na mape Piri Reisa je bez ľadu. A nielen na jeho mape. Existujú aj iní autori, ktorí zobrazili Antarktídu bez ľadu:
Mapa od Philippe Buache
Domnievam sa, že asi pred tisíc rokmi mohla byť Antarktída teplá a ľadovce by sa tiež roztopili. Ako vidíme na mape, medzi oboma ostrovmi je more, presne tam, kde je teraz Krajina kráľovnej Maud (podľa južného cípu Afriky) a ďalej. Pod ľadom Antarktídy teda nemusí byť len niekoľko jazier rôznych veľkostí, vrátane známeho jazera Vostok, ale dokonca aj more. Či sa dá starodávnej mape dôverovať alebo nie, to je otázka na inú diskusiu, no túto verziu nemožno odmietnuť. Pozrime sa, ako vyzerá Antarktída bez ľadu, podľa moderných výskumníkov:
Ukazuje sa, že na Buacheho mape je more uprostred Antarktídy a na reliéfnej mape na tom istom mieste je Západná nížina. To znamená, že by to skutočne mohlo byť morské dno s výškou blízkou nule, ak by sa ľadovce roztopili.
Ak tu v minulosti bolo more, tak pri poklese teploty sa pokrylo ľadom a s najväčšou pravdepodobnosťou v malej hĺbke úplne zamrzlo, zmenilo sa na ľad, no na niektorých miestach zostalo nezamrznuté a zmenilo sa na mnohé podľadovcové jazerá. Tieto jazerá môžu byť spojené riekami. Ponorky teda pravdepodobne mohli prejsť cez podľadový priestor a vynoriť sa niekde nad Západnou nížinou. Existuje však aj návrh, že prechod popod Antarktídu nebol zo strany Krajiny kráľovnej Maud, ale z úplne inej strany. Medzi ostrovnými krajinami je viac priestorov.
Mimochodom, pokiaľ ide o smer plavby. Túto mapu som preložil prekladačom z nemčiny:
„Rommandov tajný prípad!
Ponorková flotila nemeckého cisárskeho námorníctva.
Používajte iba pri nastavovaní!
Návod, ako sa pohybovať v miestnostiach a chodbách vedúcich zo Sartry do Agarthy.
Pokyny sa musia prísne dodržiavať!
1.L. Durant, Fram, liatie cementu s počiatočnou rýchlosťou baf a Denis Alien af 10″ s rozhodujúcim uhlom sklonu 5″, vzdialenosť 188 m, hĺbka – 500 metrov. (v dôsledku pohybu vo vnútri vozíka je tlak na tyč počas manévrovania zanedbateľný)
2. Sever, Fayland orezaný vzadu, 23″ stúpanie s 22″ clonou. Vzdialenosť 190 metrov vpred 755.
3. Zložité manévrovanie – Futbal v plnej rýchlosti s búrkovým trimom, stúpanie na Angie 41″. Choďte rovno hao a stúpajte 110 metrov nahor, vzdialenosť 215 m. Potom začnite postupné klesanie o 8 palcov a potom vystúpte na povrch vo vzdialenosti Ulsm.
4. Prejdite po povrchu pomocou bránok so vzdialenosťou 286 mm medzi nimi. 5. 6. Shndarigeamaseavart sa demontuje pomocou suda s priemerom 45″, hĺbka 240 mm, vzdialenosť 60 mm, s 20″ otvorom vpredu. Pri zostupe na 310 metrov sa p. vyhovára na nedostatok ťažiska a vo výške 310 metrov by uhol zostupu na 7 cm už nemal klesať, výška 31 palcov v hĺbke 300 metrov.
7. Diesel, Buh Heer, 22″ rázvor, 26″ rázvor na 100m. Priemer 13 cm.
8. Ako skutočný Stan trm. Výstup na Angie 45″, Shendunti pohľad na povrch a Agarth. Vzdialenosť 70 cm.
9. Cvičte otáčanie rýchlosti prístavu, Cvičte plavbu priamo vpred, kým neuvidíte nové svetlo. Zmena magnetických pólov. Je potrebné zmeniť polohu puzdra kompasu a prístrojov (ďalšie pokyny v balení). Senti, keď sa otvoria dvere do Agarthy)“
Ak sú v preklade chyby – na vine je prekladač z nemčiny.
Zďaleka nie som schopný porozumieť všetkým týmto námorníckym pojmom a žargónu, ale všimol som si, že v popise mapy je vzdialenosť uvedená v úplne iných číslach. Viaceré slová sú nezrozumiteľné aj pre prekladateľa. Zaujímavosťou je, že pri vykonávaní manévrov sa používa uhol náklonu 5 stupňov. Pravdepodobne uhol sklonu môže ovplyvniť prechod iba vtedy, ak je chodba, ktorou sa ide, úzka, a to je pravdepodobne jediný spôsob, ako môže loď prejsť. Ak sme dobre pochopili, na konci bude otočný port a kde ho musíte vedieť správne zadať. Dôjde k zmene magnetických pólov a ste v Agarthe!
Ale v predchádzajúcej časti sme povedali, že Nemci, aby zakryli stopy, vytvorili falošné duplikáty máp, ktoré dávali úplne nesprávne pokyny.
Teraz k ponoru v bode so súradnicami 68 stupňov južnej šírky a 1 stupeň E: Rozhodol som sa nájsť tento bod na mapách:
Ako sa ukázalo, tento bod sa nachádza presne oproti Zemi kráľovnej Maud. Takže miesto ponorov ponoriek už nie je tajomstvom. Ale potom by mal ľad začať 50 km od tohto miesta a na mojej mape je to najmenej sto. Ďalšia nezrovnalosť. Ale možno, súdiac podľa diagramu, na povrchu ľad začne po sto kilometroch a pod vodou začína skôr. Potom je to reálnejšie. Chýba už len ponorka a špecialisti… Verziu o existencii subglaciálnych dutín nezavrhneme. Nikto zatiaľ nedokázal opak, čo znamená, že všetko je možné, vrátane portálov a prechodov do iných dimenzií, alebo do vnútra Zeme. Verzia môže byť ľubovoľná. Pokračovanie..
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info