Predtým bola táto lokalita považovaná za prirodzenú pascu pre zvieratá, no teraz sa ukazuje, že ju vytvoril človek vo vrchnom paleolite.
Borelöchský „mamutí cintorín“ (Jakutsko), ktorý bol dlho považovaný za prirodzenú pascu pre tieto veľké zvieratá, bol v skutočnosti akýmsi skladom a maceračnou stanicou (zmäkčovanie tkanív). Uvádza sa to v článku uverejnenom v časopise Quaternary Science Reviews.
„Cintorín“ dostal svoje meno podľa rieky Börelöch, na ľavom brehu ktorej sa nachádza; táto rieka je prítokom Indigirky. Miesto bolo objavené v roku 1947 a v rokoch 1970–1971 ho skúmali expedície paleontológov B.S. Rusanova a N.K. Vereščagina. Podľa spomienok účastníkov bol breh na 250 metrov posiaty kosťami mamutov. Expedícia zhromaždila asi 8500 kostí, ktoré patrili asi 140 mamutom rôzneho veku. Počet kostí bol obrovský aj na pomery Jakutska, ktoré je veľmi bohaté na pozostatky mamuta (jedného z prvých na svete v tomto ukazovateli).
Napriek tomu, že v roku 1970 bolo v blízkosti náleziska objavené miesto z obdobia horného paleolitu, „cintorín“ bol považovaný za prírodný fenomén: na mieste sa nenašli žiadne priame dôkazy o love mamutov a verilo sa, že jednotlivé mamutie kosti jednoducho boli priplavené na lokalitu z nej lokality. Predpokladalo sa, že na tomto mieste by mohol byť slepý kanál alebo mŕtve rameno, kde prúd unášal mŕtvoly zvierat. Alebo že v tejto oblasti, možno v dávnych dobách močaristej, naraz uhynula skupina mamutov. Alebo že to bola nejaká prírodná „pasca“, do ktorej mamuty rok čo rok padali.
Teraz sa vedci rozhodli znovu preskúmať kosti z „cintorína Börölech“, geológiu pobrežia v oblasti lokality, ako aj archeologické artefakty objavené v rokoch 1970 až 2009.
Medzi nálezmi upútali pozornosť predovšetkým hroty špecifického tvaru. Podľa autorov článku sa v tomto regióne vyskytujú zriedka, ale vždy na masívnych nahromadeniach mamutích kostí. Tieto hroty môžu byť použité v rezných častiach nástrojov alebo ako hroty. Okrem toho sa podarilo nájsť fragmenty mamutích rebier so stopami spracovania a odpad z výroby produktov z klov.
Rádiokarbónové datovanie ukázalo, že kosti mamuta sa na Börölechu nahromadili pred 14,4 až 13,5 tisíc rokmi, čo je na pomery doby kamennej pomerne krátky čas. Hromadenie bolo nerovnomerné: najprv dosť pomalé, potom intenzívnejšie. Okrem toho sú zaznamenané vrcholy „zrýchlenej akumulácie“: asi pred 14,4, 14 a 13,8 tisíc rokmi.
Výskumníci tiež poznamenávajú, že podobná poloha na dolnom toku rieky Yana, hoci staršia, sa tiež zhoduje s obdobím aktívnej ľudskej činnosti.
To všetko podľa autorov článku naznačuje, že „cintorín“ Börölech je výsledkom rovnakej činnosti. Okrem koží, vlny, mäsa a tuku si ľudia veľmi cenili mamutovinu a kosti. Odstránenie klov z lebky a úplné čistenie kostí bola dosť náročná práca. Zmierniť by sa dala maceráciou – zmäknutím tkanív vplyvom mikroorganizmov. V močaristom koryte rieky alebo mŕtvom ramene Börölechy ich bolo veľa, takže ich tam ľudia priniesli…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info