Archeológom sa podaril zaujímavý nález. V horách rokliny Borjomi (malebný kaňon rieky Kura v strede Gruzínska) našli pozostatky tajomných bytostí, o ktorých si miestni po stáročia odovzdávali legendy. Ako sa ukázalo, legendy o vysokých obroch sú v skutočnosti realitou.
V skutočnosti správy nie sú až také nové. Zaujímavé je však to, že všetko podozrivo rýchlo zatíchlo, hoci v skutočnosti ide o svetovú senzáciu. Nielen všetky videá z internetu – dokonca aj všetky obrázky na túto tému z nejakého dôvodu boli vymazané. Tu sa nevyhnutne vynára otázka, že možno všetky tieto konšpiračné teórie o skrývaní a utajovaní nepohodlných artefaktov nie sú až taká fantázia?!
Objavené kosti patria ľuďom velikánom. Žili pred 25 tisíc rokmi v horách Borjomi v Gruzísku. Vedci tvrdia, že výška muža mohla byť od 2,5 do 3 metrov. Akademik Abesalom Vekua verí, že nález by sa mohol stať senzáciou, keďže o téme obrov, ktorí obývali určité regióny Eurázie pred desiatkami tisíc rokov, sa vo vedeckých kruhoch dlho diskutuje.
Abesalom Vekua, akademik Gruzínskej akadémie vied, hovorí: „Pozrite na holennú kosť, od kosti súčasného človeka sa líši svojou veľkosťou a hrúbkou. Lebka je tiež oveľa väčšia. Títo ľudia žili a rozvíjali sa oddelene od zvyšku civilizácie, a preto sa líšili rastom. Vo vedeckej literatúre sa o nich hovorí ako o obroch, no pre túto hypotézu neexistoval žiadny dokumentárny dôkaz. Sme teda na pokraji senzácie. Tomu však bude predchádzať usilovná práca.“
Legenda o obroch vo vysočine Borjomi v Gruzínsku sa dedila z generácie na generáciu. Miestni pastieri a lovci tvrdia, že ich predkovia rozprávali o supersilných obroch, ktorí v týchto horách žili už oddávna.
Murman Shirakadze, lesník, spomína: „Môj starý otec hovoril o týchto zvláštnych tvoroch, ktoré tu žili. Pravdepodobne mu o tom tiež niekto povedal. V horách sú drsné životné podmienky, dodnes nedotknutá príroda, možno aj preto mohol v tých časoch prežiť len nadčlovek.“
Skupina 15 ľudí vrátane archeológov, paleontológov a historikov opustila poľovnícku chatu a vydala sa na expedíciu vysoko do hôr. Ako dlho museli ísť do „Údolia obrov“, nikto nevedel s istotou povedať. Pred nimi boli strmé svahy, ľadové horské rieky a stretnutia s lesnými predátormi. Jediná členka výpravy – novinárka Lela Ninua – spomína na týždeň strávený ďaleko od civilizácie ako na extrémnu hru o prežitie.
Lela Ninua, novinárka relácie Dobré ráno televíznej spoločnosti Rustavi-2: „Jedlo sme si museli zaobstarať sami. Boli to najmä ryby z horských riek. Koniec koncov, nemôžete si so sebou vziať veľa jedla: je to ťažké. Zbierali sme aj huby. V noci sme si po skupinách striedali služby, pretože sa k nám prikrádali medvede a vlci. Raz som zaostala a stratila sa. Neviete si to predstaviť, plakala som. Našli ma za pol hodinu, ale mne sa zdalo, že prešla celá večnosť.“
Nadšenie členov expedície bolo nakoniec odmenené osadou obrov. Teraz z osady podivných bytostí zostali iba kamenné chodníky a rozpadnuté krypty. Oblasť je posiata kosťami. Na povrch ich vyzdvihli horské potoky, ktoré sa vylievajú na jar, keď sa topia snehy.
Otar Bagaturia, kandidát historických vied: „To, čo sme našli, prekonalo všetky očakávania. Bohužiaľ, teraz si môžeme vziať so sebou len to, čo leží na povrchu na primárny výskum. A čo sa v týchto skamenených vulkanických horninách ešte nachádza, bude možné zistiť počas dlhodobej expedície. Je tu veľa zaujímavých vecí.“
Toto neobývané pohorie Borjomi sa môže pre vedcov zmeniť na skutočné Eldorádo. Teraz je už s istotou jasné, že Údolie obrov nie je mýtus. Ďalšia, už početnejšia a vybavená výprava sem zamieri budúce leto. Medzitým budú musieť gruzínski vedci spolu so svojimi zahraničnými kolegami podrobne preštudovať objavený unikátny materiál.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info