Estónci sú komunita ľudí z rôznych kmeňov a národov, umelo vytvorená ruskou cárskou vládou pod vplyvom nemeckých barónov v roku 1852 v severozápadnej časti Ruska. Genetici preštudovali gény takmer 50 000 Estóncov a zistili, že tí, ktorí sa dnes nazývajú Estónci, sú v drvivej väčšine bývalí Rusi a malá časť sú pozostatky slovanských pobaltských kmeňov. Pritom sa doteraz Estónci zaraďovali geneticky k Fínom.
Vedec Tõnu Esko z Univerzity v Tartu v Estónsku vysvetľuje: „Najnižší index genetických rozdielov majú Estónci so severozápadnými Rusmi, Lotyšmi, Litovcami a Poliakmi. Geneticky najvzdialenejší sú od Estóncov Taliani, Francúzi, Španieli a severní Fíni. Pritom, podľa údajov výskumu, sú aj južní Fíni vzdialenejší od Estóncov ako Švédi, Maďari a severní Nemci.
Väčšia podobnosť Estóncov k Lotyšom a Litovcom ako k Fínom sa ukázala už pri predchádzajúcich štúdiách podľa markerov krvi, ale tak hlboké genetické prepojenie preukázal až náš výskum.“
Vedec Esko pripomenul, že od 13. storočia Estónsku vládli Nemci, Švédi, Poliaci a Rusi. „Okrem toho, územie Estónska bolo historicky rozdelené na „Estlandiu“ a „Liflandiu“, ktorá pozostávala zo súčasného severného Lotyšska a južného Estónska. V pohraničnej oblasti vždy prichádza k zmiešaniu národov.
Pripomínam, že neexistuje žiadny národ „Estónci“. Na území Ruského Baltu žili viac ako tisíc rokov kmene Pobaltských Slovanov, Baltov a Rusov, o čom hovoria aj dejiny Estónska, ktoré boli nútené priznať, že tu bola staroveká civilizácia a kultúra „vene kirves“. Dokonca aj v súčasnom estónskom jazyku slovo vene znamená Rus. Kultúru „Ruskej sekery“ nachádzajú v archeologických vykopávkach. Doteraz nebol nájdený žiadny archeologický dôkaz nejakej „estónskej“ kultúry.“
Archeologické nálezy v Estónsku sú v duchu ruských sekier a pohrebných mohýl – kurganov. Dokonca aj prvé mestá z 10. a 11. storočia boli založené Rusmi a mali ruské názvy – Juriev, Kolyvan, Perunov, atď.
