Postoj vedcov k magickým a šamanským javom sa začal meniť, keď sa začal vedecký výskum v oblasti parapsychológie. Výsledkom experimentov bola teda preukázaná existencia telepatie, jasnovidectva, levitácie, teleportácie, telekinézy a mnohých ďalších nepochopiteľných a predtým považovaných za poverčivé javy.
Telekinetické schopnosti B. Ermolaeva študoval už v rokoch 1973 a 1974 profesor V. Puškin, ktorý vyslovil hypotézu, že ľudské telo produkuje nejaký druh statickej elektriny, ktorá ovplyvňuje predmety. Po dôkladnejšom výskume však priznal, že pôvodný záver bol nesprávny, keďže „prirodzená“ statická elektrina nemá schopnosť zdvíhať a presúvať predmety bez priameho fyzického kontaktu.
Ďalší vedec A. Dubrov naznačil, že tajomstvo levitácie a telekinézy priamo súvisí so žiarením ľudského gravitačného poľa, ktoré ho pri interakcii s gravitačným poľom Zeme uhasí, čo má za následok efekt „beztiaže“ alebo „stratu gravitácie“.
Prečo však človek začne vyžarovať také silné gravitačné vlny? Ukazuje sa, že tieto schopnosti, ako aj schopnosť teleportácie a mnohé iné „nadprirodzené“ javy, majú priamu súvislosť s našimi vnútornými časopriestorovými energetickými špirálami (čakrami) a úrovňou ich „otvorenia“ a „vývoja“ . S. Cvelev teda píše, že na dosiahnutie stavu levitácie je nevyhnutná synchronizácia práce všetkých čakier a cez energetické kanály NADI sa človek môže dopraviť do akéhokoľvek bodu v priestore a čase. Veľkú úlohu pripisuje rozvoju schopnosti levitovať čakre Muladhara, ktorá sa nachádza v spodnej časti chrbtice, ako aj umeniu ovládať energiu kundalini.
Zaujímavú hypotézu na vysvetlenie levitácie predložil ďalší výskumník A. Melešchenko. Predovšetkým píše: „Vďaka akým fyzikálnym zákonom sa levitujúci človek zdvihne zo zeme a vznáša sa vo vzduchu. Navrhol, že niektoré neviditeľné elementárne častice vyletujú zo zeme, majú supratekutosť a voľne prelietavajú cez akúkoľvek látku. Ale za určitých podmienok, ktoré vznikajú vo vnútri ľudských buniek, sú brzdené a z ich energie vzniká zdvíhacia sila. Negatívne mióny sú najvhodnejšie pre úlohu týchto fantastických častíc známych vede.“
Tieto „určité stavy“ vznikajú práve v dôsledku vírovej rotácie energie v čakrách ľudského tela. Podobná cirkulácia energie začína na bunkovej úrovni: „Počas levitácie človek stúpa na energiu negatívnych miónov letiacich zo zeme nahor prostredníctvom ich inhibície biobunkami. Za určitých podmienok, keď vírová rotácia vo vnútri biobuniek pokrýva celý priemer, a to sa deje súčasne v mnohých biobunkách, potom negatívne mióny letiace nahor zdvihnú človeka. Z dôvodu anihilácie neg. mióny vo vzduchu lietajú do malej výšky. A tiež s pribúdajúcou nadmorskou výškou saturácia biobuniek neg. klesá o mióny.“
To vysvetľuje, prečo sú „lietajúci jogíni“ a iní „levitanti“ schopní vzniesť sa do vzduchu len do určitej výšky. Mnohí výskumníci hľadajú odpoveď na fenomén teleportácie v Schrödingerovom paradoxe, ktorý popisuje teleportáciu elektrónov z jednej dráhy na druhú. Na vysvetlenie tohto fenoménu mikrosveta boli vedci nútení pripustiť, že elementárne častice môžu existovať, ako vo forme teliesok, tak aj vo forme vĺn. A slávny Louis de Broglie navrhol, že každá častica zodpovedá vlne, ktorá vypĺňa celý priestor. Amplitúda tejto vlny je maximálna tam, kde sa častica s najväčšou pravdepodobnosťou nachádza, ale môže nevysvetliteľne zmeniť svoju polohu bez viditeľného prechodu.
Najprv vedci navrhovali, aby sa zákony mikrosveta neprenášali do veľkého sveta. No nedávno fyzik D. Richard z University of Massachusetts dokázal, že kvantová fyzika sa nevzťahuje len na elementárne častice, ale aj na molekuly, ktoré patria do makrokozmu. Po ňom ďalší vedec, K. Monroe z Inštitútu pre štandardy a technológie, experimentálne ukázal realitu paradoxu „Schrödingerovej mačky“ (keď je mačka mŕtva aj živá súčasne, t. j. častica je aj vlna pri v rovnakom čase) na atómovej úrovni.
Samotný experiment vyzeral takto: jeden z dvoch elektrónov sa odtrhol od atómu hélia pomocou silného laserového impulzu. Výsledný héliový ión bol imobilizovaný, čím sa jeho teplota znížila takmer na absolútnu nulu. Elektrón zostávajúci na obežnej dráhe mal dve možnosti – otáčať sa buď v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek. Vedci ho ale pripravili o výber tým, že časticu zastavili rovnakým laserovým lúčom. V tom istom čase sa stalo neočakávané: atóm hélia sa rozdvojil, pričom sa uvedomil v oboch stavoch naraz – v jednom sa elektrón točil v smere hodinových ručičiek, v druhom proti smeru hodinových ručičiek.
Atóm hélia sa teda správal v súlade so Schrödingerovým paradoxom. Niektorí odborníci zároveň tvrdia, že nielen mikro-, ale aj makrosystémy (vrátane človeka) sú za určitých podmienok schopné rozdvojiť sa, alebo podobne ako elektrón zmiznúť na jednom mieste a objaviť sa na inom, to znamená teleportovať sa.
T. Kaliničeva a G. Quark komentujú tieto experimenty takto: „Keď sa výskumníkom podarilo „rozdeliť“ atóm hélia tak, aby existoval súčasne na dvoch miestach, bolo zrejmé, že človek sa môže „rozdeliť na dve časti“ alebo „zmiznúť“ na jednom mieste a objaviť sa na inom. Takže pre kvantovú fyziku sú zmiznutia a materializácie bežné. Koniec koncov, z pohľadu kvantového sveta je každý z nás vlnou, ktorá sa môže kedykoľvek ukázať ako častica. A skončiť kdekoľvek – niekedy dokonca na viacerých miestach súčasne.“
Teraz je jasné, že fenomén teleportácie éterických „dvojníkov“ a ich „rozdvojenie“ je spojený so zmenou vlnových vlastností energetických polí, ktoré tvoria „svetelné telo“ alebo „energetického dvojníka“ človeka. Taktiež zmenou vlnovej dĺžky fyzického tela (a v našom svete je to 7,23 cm) sa môžete úplne teleportovať do úplne inej reality, zodpovedajúcej inej vlnovej dĺžke. Pomer vlnových dĺžok každého z paralelných svetov podľa vedcov zodpovedá pomeru tónov hudobnej série. Takáto harmonická štruktúra vesmíru bola známa Platónovi a iným mudrcom staroveku.
V súčasnosti teleportáciu aktívne študujú vojenské oddelenia Spojených štátov amerických, Ruska a mnohých ďalších krajín. Najmä americký fyzik z Centra obranného výskumu v Durhame G. Everitt poznamenáva: „V súčasnosti teoretickí fyzici, vedci zapojení do aplikovaného výskumu a špecialisti z Centra obranného výskumu s nadšením pracujú na praktickej implementácii konceptu teleportácie. .“
A skutočnosť, že sa o tento fenomén začala zaujímať armáda, vysvetľuje, prečo sú takmer všetky informácie o týchto štúdiách utajované a výskum v oblasti parapsychológie nie je propagovaný na oficiálnej úrovni. Obyčajní ľudia sú úplne indoktrinovaní, keď hovoria, je to povera a pseudoveda. To však súvisí nielen s tajnými vojenskými projektmi, ale aj so strachom tých, ktorí sú pri moci, že rozvoj parapsychologických schopností urobí ľudstvo slobodným a nezávislým od akejkoľvek moci.
O tom, že teleportácia vôbec nie je „povera“ či „pseuvededa“ a ani fantázia duševne chorých ľudí, svedčí aj fakt, že túto schopnosť majú nielen ľudia. ale aj iné tvory. Americkí vedci, najmä A. Sanderson, zaznamenali prípady teleportácie medzi mravcami druhu atta. Samotný vedec nazval tento jav „okamžitým prenosom“.
Výskum vykonaný skupinou vedcov v tejto oblasti mu umožnil urobiť nasledovné vyhlásenie: „Máme všetky dôvody domnievať sa, že teleportácia je možno neoddeliteľnou súčasťou života atta… Ak dokážeme pochopiť princípy „okamžitého pohybu“, prechod do hlbokého vesmíru a dokonca aj do iných galaxií sa môže ukázať ako mimoriadne jednoduchý. Možno to príde len na otázku „vyletieť ku hviezdam…“
Podobný názor zastáva aj ruský bádateľ A. Prijma: „Ak by tajomstvo teleportácie, dobre známe mravcom, prestalo byť tajomstvom pre ľudí, pre autá, vlaky, lode a lietadlá by to bol rozsudok smrti. Navyše teleportácia, ako zásadne nový spôsob dopravy, by nám otvorila mimoriadne lákavú cestu „okamžitého cestovania“ k vzdialeným hviezdam…“
A predsa sa v celej histórii ľudstva našli ľudia, ktorí toto tajomstvo poznali. Napríklad k úžasnému incidentu potvrdzujúcemu fenomén teleportácie došlo v polovici 19. storočia v Indii počas represálií Britov proti účastníkom povstania Sepoy. Medzi väzňami bol jeden zasvätený Brahman, ktorého hinduisti uctievali ako svätého. Angličania však nedbali o jeho svätosť a priviazali ho k ústiu dela rovnako ako ostatných väzňov. Keď sa chystali vystreliť z dela, Brahman náhle zmizol pred očami užasnutých kolonialistov a zostali po ňom len laná visiace z hlavne pištole.
O tom, že takýto dar vlastnili nielen svätci, zasvätení a kúzelníci, ale stále ho predvádzajú aj majstri bojových umení, svedčí videozáznam zo súboja kórejského majstra Kim Doo Ok. Tento maličký 88-ročný muž porazil najsilnejších súperov v priebehu niekoľkých sekúnd. No pri sledovaní videa snímku po snímke jasne vidíte, v čom spočíva tajomstvo jeho nezraniteľnosti – Kim zrazu zmizne na jednom mieste, zanechá len rozplývajúcu sa siluetu a vzápätí sa objaví na inom. A zatiaľ čo nepriateľ naďalej útočí na „mirage“, majster už vykonáva majstrovské zametanie so súperom.
Čínski vedci vykonali sériu experimentov na štúdium tohto javu v laboratórnych podmienkach. Samotné experimenty boli zaznamenané na videokameru, monitorované röntgenovým prístrojom, vysielacími rádiovými zariadeniami a ďalšími zariadeniami umiestnenými vo veľkej miestnosti s rozlohou 45 metrov štvorcových. Ako teleportačný objekt bol použitý miniatúrny rádiový vysielač veľkosti zápalkovej škatuľky. Experimenty potvrdili, že v dôsledku vplyvu senzibilov skutočne zmizol a po čase sa objavil na inom mieste v miestnosti.
Takto opisuje tieto experimenty výskumník S. Demkin: „Výsledky experimentu sa ukázali ako nejednoznačné. Videozáznam v skutočnosti neodhalil tajomstvo teleportácie: vysielač ležiaci na stole v určitom okamihu jednoducho zmizol a potom sa objavil na tom istom alebo inom stole. Čas potrebný na jeho zmiznutie pod vplyvom psychiky sa pohyboval od 1 do 56 minút a trvanie neprítomnosti samotného objektu od 24 do 61 minút.
Rádiové zariadenia však najskôr zaznamenali kolísanie rádiového signálu vysielača počas jeho „spracovania“ citlivými osobami, potom úplné zmiznutie signálu v okamihu teleportácie a výrazné oslabenie jeho sily v okamihu návratu do skutočného sveta. Frekvenčný posun rádiového signálu pri prechode k zániku bol malý. Prístroje však zaznamenali, že kým sa objekt pohyboval, týmto procesom sa zahrieval a batéria, ktorá ho napájala, rýchlo strácala svoj potenciál. Napríklad pri bežnej prevádzke vysielača po dobu 5 hodín sa potenciál batérie znížil zo 4,5 na 2,1 voltu a keď zmizol, klesol zo 4,5 na 0,2 voltu.“
Všetko je to podobné ako pri vplyve silného elektromagnetického poľa (ktoré deformuje trojrozmerný časopriestor) na vysielač v momente zmiznutia z nášho sveta a návratu do nášho časopriestoru. Nepriamo to potvrdili experimenty s teleportáciou hodiniek. Rýchlosť mechanických hodín sa teda po teleportácii nezmenila, ale elektronické hodiny zaostali o 7,5 minúty, keď experiment trval 9 minút.
Ďalší záver, ktorý možno z týchto experimentov vyvodiť, nám ukazuje, že v tomto prípade bola teleportácia predmetov vykonaná do toho bodu v nejakom priestore, kde sa plynutie času nelíši od plynutia času v našom svete. Možno predmety z nášho sveta nezmizli, ale iba sa presúvali z jedného bodu do druhého. V opačnom prípade by mechanické hodinky ukazovali časový rozdiel. Zlyhanie odčítania elektronických hodín sa dá vysvetliť negatívnym elektromagnetickým pôsobením na ne počas teleportácie a možným rýchlym vybitím elektrickej batérie, ako to bolo v prípade vysielača.
Takýto elektromagnetický vplyv môže pochádzať z aktivovaných ľudských energetických centier, ktoré majú tvar špirály – čakier. O tom, že k teleportácii môže dôjsť aj za hranicami nášho časopriestoru, svedčia experimenty, ktoré uskutočnil výskumník V. Ščerbakov. Fenomén ženy, ktorá sa zúčastnila experimentu s teleportáciou, a ktorá sa zrazu cítila ako v akomsi „tuneli“, za ktorým videla prírodu iného sveta. Cítila však, že ak bude pokračovať v pohybe, možno sa už do nášho sveta nevráti.
Je charakteristické, že počas zmenených stavov vedomia spojených s „výstupom“ energetického obalu ľudia často pociťujú pohyb v „tuneli“, ktorý spája rôzne typy reality, ktorú vedci nazývajú paralelné svety. Takúto teleportáciu energetického tela do iných realít, po ktorej ťahá so sebou aj fyzické telo, opísal vo svojich knihách C. Castaneda. Všetky tieto experimenty, aj keď nie priamo, stále potvrdzujú hlavné závery mnohých náboženských a mystických názorov o existencii iných (paralelných) svetov a možnosti do nich cestovať. Vrátane použitia „portálov“ alebo teleportácie.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info