Ešte nedávno, pred niekoľkými rokmi, bolo slovo „Tartária“ úplne neznáme pre drvivú väčšinu ľudí. Jediná asociácia, ktorá vznikla u človeka pri slove Tartária, bol Tartar z gréckej mytológie. V 90-tych rokoch začal informácie o Tartárii verejne šíriť akademik Nikolaj Levašov, po ňom začali rôzni bádatelia objavovať informácie a mapy Veľkej Tartárie, najväčšej krajiny, ktorá zaberala celú Euráziu a západnú časť Severnej Ameriky.
1. Veľká Tartária
Ale ešte v 19. storočí v Rusku aj v Európe boli spomienky na Tartáriu stále živé, vedeli o nej mnohí. Nepriame potvrdenie toho je aj nasledujúci fakt. V polovici 19. storočia európske metropoly boli fascinované briliantnou ruskou aristokratkou menom Varvara Dmitrievna Rímska Korsakova, krásu a vtip jej závidela aj manželka Napoleona III., cisárovna Eugénia. Krásavicu nazývali „Venušou z Tartaru“.
2. Varvara Dmitrievna Rímska Korsakova
«TARTARY, a vast country in the northern parts of Asia, bounded by Siberia on the north and west: this is called Great Tartary. The Tartars who lie south of Muscovy and Siberia, are those of Astracan, Circassia, and Dagistan, situated north-west of the Caspian-sea; the Calmuc Tartars, who lie between Siberia and the Caspian-sea; the Usbec Tartars and Moguls, who lie north of Persia and India; and lastly, those of Tibet, who lie north-west of China».
(Encyclopedia Britannica, Vol. III, Edinburgh, 1771, p. 887).
Preklad: „Tartária, obrovská krajina v severnej časti Ázii, hraničiaca so Sibírou na severe a západe, sa nazýva Veľká Tartária. Tartari žijúci južne od Moskovii a Sibíri sa nazývajú Astrachánskymi, Čerkaskymi a Dagestanskými, situovanými na severo-západe od Kaspického mora, Kalmykskými Tartarami sa nazývajú tí, ktorí zaberajú územie medzi Sibírou a Kaspickým morom, Uzbekskými Tartarami a Mogolami tí, ktorí obývajú územie severne od Perzie a Indie, a nakoniec Tibetskými, žijúci severo-západne od Číny.
(Encyklopédia Britannica, prvé vydanie, diel 3, Edinburg, rok 1771, str. 887.)
Podľa encyklopédie Britannica 1771, existovala obrovská krajina Tartária, ktorej provincie mali rôzne veľkosti. Najväčšia provincia sa nazývala Veľká Tartária a zaberala územie Západnej Sibíri, Východnej Sibíri a Ďaleký Východ. Na juhovýchode s ňou susedila Čínska Tartária (nepliesť si s Čínou). Južne od Veľkej Tartárie bola takzvaná Nezávislá Tartária (Independent Tartary) (Stredná Ázia). Tibetská Tartária (Tibet) sa nachádzala severozápadne od Číny a na juhozápad od Čínskej Tartárie. Na severe Indie sa nachádzala Mogolská Tartária (Mogul Empire) (súčasný Pakistan). Uzbekská Tartária (Bukaria) sa nachádzala medzi Nezávislou Tartáriou na severe, Čínskou Tartáriou na severovýchode, Tibetskou Tartáriou na juhovýchode, Mogolskou Tartáriou na juhu a Perziou na juhozápade. V Európe bolo tiež niekoľko Tartárii, Moskovia alebo Moskovská Tartária (Muscovite Tartary), Kubánska Tartária (Kuban Tartary) a Malá Tartária (Little Tartary)
Názov Tartária nemá žiadny vzťah k moderným Tatárom, rovnako ako Mogolská Tartária nemá žiadny vzťah k modernému Mongolsku. Mogolská Tartária sa nachádzala na mieste dnešného Pakistanu, zatiaľ čo dnešné Mongolsko sa nachádza severne od Číny alebo medzi Veľkou Tartáriou a Čínskou Tartáriou.
3. Encyklopédia Britannica
4.Encyklopédia Britannica
5.
6.
7. Encyklopédia Britannica
Informácie o Veľkej Tartárií sa tiež zachovali v 6-dielnej španielskej encyklopédii „Diccionario Geografico Universal“ z roku 1795 a už v pozmenenej forme v neskorších vydaniach španielskej encyklopédie. Napríklad v španielskej encyklopédii z roku 1928 „Enciclopedia Universal Ilustrada Europeo-Americana“, sa uvádza obšírna kapitola o Tartárií, ktorá sa začína str. 790 a zaberá okolo 14 strán. V tejto kapitole je veľa pravdivých informácií o Veľkej Tartárii, ale na konci je už cítiť „zásah času“ a objavujú sa tu výmysly, ktoré poznáme aj dnes.
8. Diccionario Geografico Universal
9.
Malý fragment textu o Tartárii z encyklopédie z roku 1928:
„Tartária, po stáročia sa tento názov používal na celé územie vnútornej Ázie, obývanej Tartármi. Veľkosti území, ktoré niesli tento názov, sa líšili rozlohou aj rozdielnym reliéfom každej zo 6 krajín patriacich do Tartárie. Tartária sa rozprestierala od prielivu Tartária (prieliv rozdeľujúci ostrov Sachalin od Ázie) a pohoria Tartária (pobrežné pohorie Sichota Alin), ktoré oddeľuje more od Japonska a prielivu z jednej strany až do súčasnej Tartarskej republiky, ktorá sa rozprestiera po Volgu (oba brehy) a jej prítokov Kami v Rusku, na juhu sa nachádza Mogolsko a Turkestan. Na území tejto obrovskej krajiny žili Tartari, kočovníci, hrubí a odolní, ktorí sa v minulosti nazývali skýfi (escitas).“
10.
11.
12.
Na starých mapách Tartáriou nazývali severnú časť ázijského kontinentu. Napríklad, na portugalskej mape z roku 1501, Tartáriou nazývali veľké územie, ktoré sa rozprestieralo medzi Isartus (Jaksartus) a Okkardo (Obi) až po Uralské hory. Na mape Orteliusa (1570) je Tartária oblasť od Katajo (Čína) až po Moskoviu (Rusko), (obr. 13.). Na mape Hommana (1716) má Tartária ešte väčšiu rozlohu. Veľká Tartária siaha od Tichého oceánu po Volgu, vrátane celej Mogólie, Kirgizska a Turkestanu. Tieto tri krajiny sa nazývali aj Nezávislá Kočovná Tartária (Tartaria Vagabundomni Independent), ktorá sa rozprestierala od rieky Amur po Kaspik.
Na mape sveta „la Carte Generals de toutes les Cosies du Blonde et les pavs nouvellement decouveris“, vydanej v Amsterdame v roku 1710 Juanom Covensom a Corneliom Mortierom, sa Tartária tiež spomína pod názvom Veľká Tartária (Grande Tartarie).
Tartária je aj vo svetovom atlase Mercatora – Hondiusa zo začiatku 17. storočia. Jodocus Hondius 1563 – 1612 bol flámsky rytec, kartograf a vydavateľ atlasov a máp. V roku 1604 kúpil formy svetového atlasu Mercatora a doplnil k atlasu okolo 40 svojich máp. Atlas vydal v roku 1606 pod autorom Mercatora a seba uviedol ako vydavateľa.
13. „Russiae, Moscoviae et Tartariae“. Abraham Ortelius, 1571
14.
Abraham Ortelius (1527 – 1598), flámsky kartograf, ktorý zostavil prvý atlas skladajúci sa z 53 veľkých máp s podrobnými vysvetlivkami. Bol vydaný v Antverpách v roku 1570. Atlas bol nazvaný „Theatrum Orbis Terrarum“.
15. Abraham Ortelius – Theatrum Orbis Terrarum, 1570
16. Abraham Ortelius – Theatrum Orbis Terrarum, 1570
Tartária sa nachádza na holandskej mape Ázie z roku 1595 a na mape z roku 1626 Johna Speeda (1552 – 1629), anglického historika a kartografa. Všimnite si, že na mnohých mapách je dobre vidieť čínsky múr, a to Čínu, ktorá sa rozkladá na juh od čínskeho múru a Čínsku Tartáriu (Chinese Tartary), ktorá sa rozkladá na sever od múru.
18.
19.
Holandská mapa Veľkej Tarárie, Mogolskej ríše, Japonska a Číny. Frederik de Wit, 1680 a holandská mapa od Pietera Schenka.
20.
21.
Francúzska mapa Ázie 1692 a mapa Ázie a Skífie (Scythia et Tartaria Asiatica) 1697.
22.
23.
Mapa Tartárie Gioma de Lilia (1688 – 1768), francúzsky astronóm a kartograf, člen Parížskej akadémie vied.
24.
25.
Uviedli sme len niekoľko máp z mnohých, ktoré jasne ukazujú existenciu krajiny, názov ktorej nie je možné nájsť ani v jednej učebnici histórie. Rovnako tam nie je zmienka ani o obyvateľoch tejto krajiny. Tartarov v súčasnosti priraďujú k Tatárom a k mongoloidnej rase. Je zaujímavé pozrieť si zobrazenie týchto Tartarov v európskych zdrojoch. Najznámejší zdroj je kniha „Putovanie Marca Pola“, tak sa nazývala v Anglicku. Vo Francúzsku ju nazývali „Kniha Veľkého Chána“ a v iných krajinách „Kniha o rôznorodosti sveta“ alebo iba „Kniha“.
V nej Marco Polo (1254 – 1324) podrobne opisuje históriu svojho putovania po Ázii a 17 ročný pobyt na dvore „mongolského“ chána. Môžeme sa pozrieť ako zobrazovali „Mongolov“ európania v stredoveku.
26.
27.
28.
29.
30.
Ako vidíme z výzoru „mongolského“ chána, nie je na ňom nič mongolské. Naopak, jeho okolie vyzerá ako ruské alebo európske.
31.
32.
33.
34.
35.
Tradícia zobrazovať Mongolov a Tatárov v takom európskom štýle sa zachovala aj neskôr. V 17., 18. a 19. storočí európania ďalej zobrazovali „Tatárov“ z Tartárie ako ľudí bielej rasy. Obrázky od Allaina Manessona Malleta (1630 – 1706) vydané vo Frankfurte v roku 1719.
36.
37.
38.
39.
40.
Z prvého vydania encyklopédie Britannica vyplýva, že ešte na konci 18. storočia existovalo na tejto planéte niekoľko krajín, ktoré mali v názve slovo Tartária. V Európe sa zachovalo množstvo rytín zo 16. – 18. storočia, dokonca aj zo začiatku 19. storočia, na ktorých sú zobrazení obyvatelia týchto krajín, Tartari. Pozoruhodné je to, že stredovekí európski cestovatelia nazývali Tartarmi národy, ktoré žili na veľmi rozľahlom území, ktoré zaberalo veľkú časť Eurázie.
41.
42.
43.
44.
45.
Vyššie sú rytiny z knihy Thomasa Jefferysa „Katalóg národných krojov rôznych národov starých aj súčasných“, Londýn 1757 – 1772, v 4 zväzkoch (A Collection of the Dresses of Different Nations, Ancient and Modern) a zbierka z putovania jezuitu Antoine-Francois Prevost d Exiles (1697 – 1763) vydaná v roku 1760.
Pozrime sa ešte na niekoľko rytín zobrazujúcich rôznych Tartarov žijúcich na území Veľkej Tartárie z knihy nemca, profesora Petrohradskej akadémie vied, Johanna Gottlieba Georgiho 1729 – 1802, (Russia or a complete historical account of all the nations which compose that Empire) Londýn rok 1780. Nachádzajú sa v nej skice kostýmov žien z Tomska, Kuznecka a Ačinska.
46.
47.
48.
49.
50.
Ako už vieme, okrem Veľkej Tartárie, ktorá podľa svedectva európskych kartografov zaberala Západnú a Východnú Sibír a Ďaleký Východ v Ázii existovalo ešte niekoľko provincii Tartárie: Tibetská Tartária (súčasný Tibet), Čínska Tartária (nie je to Čína), Nezávislá Tartária (súčasná Stredná Ázia), Uzbecká Tartária a Mogolská Tartária – Ríša Veľkých Mogolov (nie je to Mongolsko). Svedectvá o predstaviteľoch týchto Tartárií sa tiež zachovali v historických európskych dokumentoch.
51.
52.
53.
54.
55.
Niektoré názvy národov nám boli neznáme. Napríklad, kto sú Tartari Taguris alebo Tartari Kohonor? Rozlúštiť hádanku názvu Taguris nám pomohla „Zbierka putovania“ od Antoine Prevo. Ukázalo sa, že ide o Turkestánskych Tartarov. Identifikovať národ Kohonor pomohli geografické názvy. Na západe centrálnej časti Číny leží provincia Qinhai hraničiaca s Tibetom. Provincia bohatá na jazerá a druhé najväčšie sa volá Kuku Nor alebo Koko Nor. Čína obsadila túto bývalú Tibetskú provinciu v roku 1724. S veľkou pravdepodobnosťou bol národ Kohonor Tibetskými Tartarmi.
Nejasné boli aj názvy Tartares de Naun Koton ou Tsitsikar. Ukázalo sa, že mesto Qiqikar existuje dodnes na území súčasnej Číny, severozápadne od Harbina, ktoré ako je známe, založili Rusi.
Pozrieme sa na niekoľko vyobrazení Tartarov Mogolov vytvorených francúzskym kartografom Allain Maness Malletom, holandským kartografom Isaac Tirionom 1705 – 1769 a škótskym historikom geografom Thomas Salmonom 1679 – 1767.
Pozorne sa pozrite na odev vládcov Mogolov, ako sa nápadne podobajú odevu ruských cárov a bojarov. Všimnite si tiež 4. obrázok, je na ňom vyobrazený Shah Jahan 1592 – 1666, vládca ríše Veľkých Mogolov 1627 – 1658. Ten istý, ktorý vybudoval slávny Tádž Mahal. Nápis po francúzsky hlása „Le Grand Mogol. Le Imereur d Indostan“, čo znamená Veľký Mogol, Imerátor Indostanu. Ako vidíme ,vzhľad nič mongolské nepripomína.
Mimochodom, predkom Babura, zakladateľa Ríše Veľkých Mogolov je veľký bojovník a vynikajúci vodca Tamerlan 1336 – 1405. Pozrieme sa na jeho zobrazenie. Na rytine je napísané „Tamerlan, empereur des Tartares“– Tamerlan imperátor Tartárie а v knihe „Histoire de Timur-Bec, connu sous le nom du grand Tamerlan, empereur des Mogols & Tartares“, vydanej v Paríži v roku 1722 je nazvaný ako Imperátor Mogolov a Tartarov.
56.
57.
58.
59.
60.
Tiež sa nám podarilo nájsť zobrazenia iných Tartarov a vidieť, ako zobrazujú rôzny európski autori predstaviteľov Malej Tartárie – Záporožskej Seči a tiež nohajských, čerkasských, kalmyckých a kazanských Tartarov.
62.
63.
64.
65.
66.
Príčinou takého veľkého počtu Tartárií je osamostatnie sa okrajových provincíí od Slovansko-Árijskej Ríše (Veľkej Tartárie) ako následok oslabenia ríše v dôsledku invázie „Džungárov“, ktorí obsadili a zničili hlavné mesto tejto ríše Asgard Irijský (súčasný Omsk) v roku 7038 alebo 1530 podľa súčasného kalendára.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info