Táto metóda znížila aktiváciu dráh bolesti.
Rakúski neurofyziológovia zistili, že sledovanie virtuálnych scén prírody znižuje stupeň aktivácie oblastí mozgu zodpovedných za somatosenzorické aspekty podnetov bolesti. Kontemplácia virtuálnej prírody tiež pomohla účastníkom experimentu pociťovať menšiu bolesť z elektrických šokov v porovnaní s mestskou krajinou a interiérom domu. Štúdia je publikovaná v Nature Communications.
Komunikácia s prírodou má na človeka pozitívny vplyv: prechádzky v prírode zvyšujú odolnosť voči stresu, zlepšujú náladu a kvalitu života. Neurofyziológovia majú viacero teórií, prečo má príroda priaznivý vplyv na ľudskú psychiku. Jeden z nich naznačuje, že pobyt v prírode vytvára v človeku pozitívnu afektívnu reakciu a pomáha vyrovnať sa so stresom. Druhá teória kladie väčší dôraz na schopnosť prírody obnoviť zdroje ľudskej pozornosti.
Pre medicínu je zaujímavý najmä vplyv prírody na vnímanie bolesti. Už pred 40 rokmi si lekári všimli, že pacienti, ktorí z okna nemocničnej izby videli stromy, si vyžadovali menej anestézie a boli prepustení skôr ako pacienti, ktorí z okna nemocničnej izby videli tehlovú stenu. Slabou stránkou takýchto štúdií však zvyčajne je, že pacienti posudzujú bolesť subjektívne a nie je možné spojiť zníženie bolesti s objektívnymi parametrami.
Tím vedcov pod vedením Clausa Lamma z Viedenskej univerzity sa rozhodol zistiť, ako sa mení vnímanie bolesti u ľudí pri sledovaní videí z prírody. Zmeny sa rozhodli zaznamenať pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, metódy, ktorá umožňuje vyhodnotiť zmeny prietoku krvi v mozgu spôsobené nervovou aktivitou.
Pre štúdiu vedci prijali 49 zdravých dobrovoľníkov, ktorí počas experimentu dostali malé elektrické šoky. Bolesť bola hodnotená subjektívne (na stupnici od 0 do 8) a pomocou funkčnej MRI. Pre štúdiu boli simulované tri virtuálne prostredia: prírodná krajina, mestská krajina a domáci interiér. Každému účastníkovi ich ukázali v inom poradí, sprevádzané bolestivými podnetmi.
Keď boli účastníkom zobrazené scény prírody, hodnotili svoju bolesť ako menej intenzívnu v porovnaní s tými podnetmi, ktoré sa objavili pri prezeraní mestských panorám a interiérov domácností (p < 0,001). Subjektívne hodnotenie zníženia bolesti bolo potvrdené aj neuroimagingom. Virtuálne vystavenie prírode znížilo aktiváciu oblastí mozgu zodpovedných za somatosenzorické aspekty podnetov bolesti (talamus, sekundárny somatosenzorický kortex a ostrovček).
Práca ukazuje, že príroda má na zmiernenie bolesti viac ako len placebo efekt. Pri prezeraní scén prírody mozog menej reaguje na to, odkiaľ bolesť prichádza a aká je intenzívna. Vedci odhadli, že účinok vystavenia virtuálnej prírode je polovičný v porovnaní s užívaním analgetík, takže v budúcnosti sa môže stať alternatívnou metódou znižovania bolesti s cieľom znížiť dávku liekov proti bolesti.
Lekári sa už dlho snažia znižovať dávky anestetík podávaných pacientom počas operácie. Nedávno sme písali o tom, ako ponorenie do VR umožnilo anestéziológom znížiť dávku propofolu potrebnú na sedáciu počas operácie ruky.
https://www.nature.com/articles/s41467-025-56870-2#Fig2
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info