Ešte v roku 2007 odborníci zaznamenali, že čoraz viac detí – predstaviteľov digitálnej generácie, trpí poruchami pozornosti, stratou pamäte, nízkou úrovňou sebakontroly, kognitívnymi poruchami a depresiami. Vedci tvrdia, že v mozgu týchto detí sú pozorované zmeny podobné tým, ktoré sa objavujú po traumatickom poškodení mozgu, alebo v ranom štádiu demecie, ktorá sa zvyčajne vyvíja v starobe.
Priemerný 7 ročný Európan strávil u obrazoviek viac ako rok svojho života a 18 ročný viac ako štyri roky života. Deti sú iné, ale mozog majú spočiatku rovnaký ako pred tisíc rokmi – približne 100 miliárd neurónov a každý z nich je spojený s desiatimi tisíckami jemu podobných. Ale mozog je potrebné rozvíjať a kŕmiť. Všetky naše myšlienky, skutky, riešenia zložitých úloh a hlboké reflexie zanechávajú stopu v našom mozgu.
„Nič nemôže nahradiť to, čo deti získajú z vlastného, slobodného a nezávislého myslenia, keď skúmajú fyzický svet a sú konfrontované s niečím novým,“ tvrdí britská profesorka Tanya Byronová.
Od roku 1970 klesol okruh aktivity detí (priestor okolo domu, v ktorom deti slobodne skúmajú vonkajší svet) o 90 %. Svet sa zmenšil do obrazovky smartfónu. Deti zabudli, aké to je bežať v daždi, púšťať si lodičky, loziť po stromoch, alebo iba tak sa rozprávať medzi sebou. Celé hodiny sedia a sledujú obrazovku smartfónu, alebo počítača. Ale oni potrebujú rozvíjať svoje svaly, vedieť o rizikách, ktoré pre ne pripravil svet a spolupracovať so svojimi priateľmi.
„Je zaujímavé, ako rýchlo sa vyformoval úplne nový typ prostredia, kde chuť, vôňa a dotyk nie sú stimulované, kde väčšinu času sedíme pri obrazovkách a neprechádzame sa na čerstvom vzduchu a netrávime čas rozprávaním sa tvárou v tvár,“ hovorí profesorka Susan Greenfieldová.
Mozog sa formuje, keď existujú vonkajšie podnety a čím ich je viac, tým lepšie pre mozog. Preto je dôležité, aby deti skúmali svet fyzicky a nie iba virtuálne. To je potrebné vyvíjajúcemu sa mozgu rovnako ako pred tisíc rokmi. Dieťa taktiež potrebuje zdravý a plnohodnotný spánok, ale deti sa v súčasnosti nemôžu odpútať od internetu a počítačových hier. To výrazne znižuje dĺžku spánku a vedie k poruchám.
U mnohých vzniká otázka, ako môžu digitálne technológie zmeniť mozog dieťaťa? Po prvé, počet vonkajších stimulov je obmedzený kvôli monotónnej činnosti. Dieťa nezískava skúsenosti potrebné na dostatočný rozvoj dôležitých oblastí mozgu, ktoré zodpovedajú za empatiu, sebaovládanie, rozhodovanie… A to, čo nepracuje, postupne degraduje. Aj u človeka, ktorý prestal chodiť, postupne atrofujú nohy. Deti nie sú zvyknuté pamätať si informácie, pre nich je ľahšie nájsť ich vo vyhľadávačoch. A pamäť je potrebné trénovať.
Súčasné 11 ročné deti, aspoň podľa zdrojov zo západnej Európy, vypĺňajú úlohy na úrovni, ktorú pred 30 rokmi demonštrovali deti vo veku 8, alebo 9 rokov. Vedci poznamenávajú, že jednou z príčin tohto javu je život vo virtuálnom svete.
„Obávam sa, že digitálne technológie infantilizujú mozog a menia ho na akúsi podobu mozgu malých detí, ktorých priťahujú zvuky bzučania a jasné svetlo a ktoré sa nemôžu sústrediť a žijú v prítomnom okamihu,“ hovorí profesorka Susan Greenfieldová.
Zachrániť deti je možné obmedzením času používania digitálnych technológií. Ľudia na vedúcich pozíciach digitálneho priemyslu, ako bol Steve Jobs, obmedzujú dostup svojím deťom k týmto technológiám. Chris Anderson, jeden zo spoluzakladateľov 3D Robotics, obmedzuje používanie týchto technológií svojím deťom: „Ja ako nikto iný vidím nebezpečenstvo v nadmernom záujme o internet. Sám som čelil tomuto problému a nechcem, aby mali tie isté problémy moje deti.“ Deti zakladateľov Bloggeru a Twitteru môžu používať svoje smartfóny iba 1 hodinu denne a riaditeľ OutCast Agency obmedzuje doma používanie digitálnych technológií na 30 minút.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info