V decembri 2020 bola zverejnená veľká vedecká štúdia o použití hyperdózy vitamínu C pri liečbe respiračných infekcií vrátane covid-19, ako aj pri liečbe zápalu pľúc a sepsy. Ukázalo sa, že perorálny vitamín C (2 – 8 gramov/deň) môže znížiť frekvenciu a trvanie respiračných infekcií a intravenózny vitamín C (v dávkach 6 – 24 gramov/deň) znižuje úmrtnosť na jednotkách intenzívnej starostlivosti a skracuje dobu liečby.
Už štvrť storočia je známe, že vážne chorí pacienti, vrátane pacientov so sepsou a zlyhaním viacerých orgánov, majú veľmi nízku hladinu vitamínu C v krvi. Je známe, že títo pacienti majú vyššie požiadavky na vitamín C a na normalizáciu hladiny vitamínu C sú potrebné gramy (nie miligramy), čo je 20 – 30-krát viac ako prijaté normy. Napriek týmto zisteniam kriticky chorí pacienti so sepsou naďalej dostávajú miligramy vitamínu C, čo je nedostatočné množstvo na doplnenie nedostatku vitamínu C.
Účinok vitamínu C na prežitie sa najjasnejšie preukázal počas 4-denného obdobia intravenóznej infúzie. Farmakokinetické štúdie preukázali, že po ukončení infúzie sa hladina vitamínu C v krvi u niektorých pacientov vrátila na pôvodnú nízku hladinu. Tieto údaje naznačujú, že takíto pacienti vyžadujú dlhodobý príjem vitamínov na jednotke intenzívnej starostlivosti a následný perorálny príjem po prepustení z oddelenia.
Štúdia uskutočnená na začiatku „pandémie“ bola venovaná problému nedostatku vitamínu C. Vedci preukázali, že väčšina pacientov s covid-19 na jednotkách intenzívnej starostlivosti má extrémne nízku hladinu vitamínov C a D v krvi. Táto štúdia však neviedla k revízii štandardov liečby pacientov s covid.
Nízke zásoby vitamínov C a D v organizme spôsobujú relatívnu imunodeficienciu a zvýšené riziko infekčných chorôb. V skutočnosti existuje syndróm dočasnej získanej imunodeficiencie, t.j. AIDS (nezamieňať s HIV).
Vitamín C je dôležitý nielen pri liečbe, ale aj pri prevencii chorôb dýchacích ciest. Mnoho štúdií navyše naznačuje, že terapeutický účinok nebol dostatočný ani pri použití „nízkych“ dávok (do 4 g/ eň) a účinok sa prejavil iba pri použití 8 g/deň.
Populačné štúdie ukazujú, že ľudia s vysokým príjmom vitamínu C majú nižšie riziko vzniku mnohých chronických chorôb, vrátane srdcových chorôb, rakoviny, očných chorôb a neurodegeneratívnych chorôb. Dá sa predpokladať, že absencia vitamínu C v liečebných protokoloch u pacientov s koronavírusovou infekciou zvyšuje úmrtnosť na tieto ochorenia.
Vitamín C má celý rad biochemických funkcií, z ktorých mnohé sú relevantné pre patofyziológiu covid-19. Patria sem jeho antioxidačné, protizápalové, antitrombotické a imunomodulačné vlastnosti
Vitamín C hrá kľúčovú úlohu vo fungovaní imunitného systému. Svedčia o tom nasledujúce skutočnosti:
1. Vnútrobunkový obsah vitamínu C v leukocytoch je 50 až 100-krát vyšší ako koncentrácia tohto vitamínu v krvnej plazme. To znamená, že tento vitamín je akýmsi „palivom“ nevyhnutným pre fungovanie leukocytov.
2. Vitamín C sa podieľa na migrácii fagocytov (neutrofilov a makrofágov) do ložísk infekcie. Bez migračnej funkcie sú tieto krvinky prakticky zbytočné.
3. Vitamín C stimuluje diferenciáciu a proliferáciu T-lymfocytov. Tieto krvinky sú zodpovedné za vývoj získanej imunitnej odpovede a sú hlavnou zložkou antivírusovej obrany.
V súčasnosti existuje viac ako 300 základných vedeckých a klinických štúdií, ktoré poskytujú presvedčivé dôkazy podporujúce potrebu použitia vitamínu C pri liečbe závažných infekčných chorôb. V oficiálnych odporúčaniach ministerstva zdravotníctva týkajúcich sa koronavírusovej infekcie sa však vitamín C ani nezmieňuje – a to ani pri ambulantnej liečbe, ani pri liečbe kriticky chorých pacientov.
Vitamín C je aktívne diskreditovaný už niekoľko desaťročí. Ak sa rozhodnete vygoogliť si informácie o vitamíne C, v prvom rade narazíte na stovky článkov o neuveriteľnom nebezpečenstve hyperdózy vitamínu C. Niekomu sa nepáči, že ľudia môžu byť liečení dostupným a účinným liekom. Vitamín C sa bežne obviňuje z rizika tvorby kameňov, keď sa konzumuje vo vysokých dávkach. Tento mýtus bol vyvrátený pred 20 rokmi. Viac informácií – v článku z roku 1997 „Nedostatočný vplyv kyseliny askorbovej na tvorbu kameňov oxalátu vápenatého v obličkách“.
Dr. Georgij Urušadze
Odkazy na primárne zdroje:
1. Holford P, Carr AC, Jovic TH, et al. Vitamin C—An Adjunctive Therapy for Respiratory Infection, Sepsis and COVID-19. Nutrients. 2020 Dec https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7762433/
2. Carr AC, Rowe S. The Emerging Role of Vitamin C in the Prevention and Treatment of COVID-19. Nutrients. 2020 Oct 27 https://www.mdpi.com/2072-6643/12/11/3286/htm
3. Arvinte C, Singh M, Marik PE. Serum Levels of Vitamin C and Vitamin D in a Cohort of Critically Ill COVID-19 Patients of a North American Community Hospital Intensive Care Unit in May 2020: A Pilot Study. Med Drug Discov. 2020. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7499070/
4. Carr A S and Maggini S. Vitamin C and Immune Function. Nutrients. 2017; 9 (11). https://www.mdpi.com/2072-6643/9/11/1211/htm
5. Martin Kohlmeier. Avoidance of vitamin D deficiency to slow the COVID-19 pandemic. BMJ Nutrition, Prevention & Health. 2020. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7295862/
6. Douglas RM, Hemila H, D’Souza R, Chalker EB, Treacy B. Vitamin C for preventing and treating the common cold. Cochrane Database Syst Rev. 2004 Oct. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15495002/
7. Jacob RA, Sotoudeh G. Vitamin C function and status in chronic disease. Nutr Clin Care. 2002 Mar-Apr. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12134712/
8. Bergsten P, Amitai G, Kehrl J, Dhariwal KR, Klein HG, Levine M. Millimolar concentrations of ascorbic acid in purified human mononuclear leukocytes. Depletion and reaccumulation. J Biol Chem (1990).
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/2303417/
9. Evans RM, Currie L, Campbell A. The distribution of ascorbic acid between various cellular components of blood, in normal individuals, and its relation to the plasma concentration. Br J Nutr (1982). https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/7082619/
10. Goldschmidt MC. Reduced bactericidal activity in neutrophils from scorbutic animals and the effect of ascorbic acid on these target bacteria in vivo and in vitro. Am J Clin Nutr (1991).
https://academic.oup.com/ajcn/article/54/6/1214S/4715..
11. Goldschmidt MC, Masin WJ, Brown LR, Wyde PR. The effect of ascorbic acid deficiency on leukocyte phagocytosis and killing of Actinomyces viscosus. Int J Vitam Nutr Res (1988).
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/2461911/
12. Huijskens MJAJ, Walczak M, Koller N, Briedé JJ, Senden-Gijsbers BLMG, Schnijderberg MC, et al. Technical Advance: Ascorbic acid induces development of double-positive T cells from human hematopoietic stem cells in the absence of stromal cells. J Leukoc Biol (2014).
https://jlb.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1189/..
13. Ruben Manuel Luciano Colunga Biancatelli, Max Berrill & Paul E. Marik (2020) The antiviral properties of vitamin C, Expert Review of Anti-infective Therapy, 18:2 https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/14787210..
14. Рекомендации для врачей по COVID-19. https://minzdrav.gov.ru/ministry/med_covid19
15. Stasi C, Fallani S, Voller F, Silvestri C. Treatment for COVID-19: An overview. Eur J Pharmacol. 2020. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7548059/
16. Gerster H. No contribution of ascorbic acid to renal calcium oxalate stones. Ann Nutr Metab. 1997. https://www.karger.com/Article/Abstract/177954
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info