Vitrifikované pevnosti sú obranné stavby, ktorých kamenné steny sú zoskelnené, to znamená čiastočne roztavené a dutiny medzi nimi sú vyplnené sklovitou troskou.
Pojem „vitrifikovaný hrad“ (múr, val) sa vzťahuje na staroveké stavby pochádzajúce z obdobia neolitu až po Keltov a rímske obdobie. Základné kamene z pieskovca, žuly alebo niečoho podobného boli podrobené vitrifikácii, teda zahriatiu na takzvanú teplotu skleného prechodu, ktorá v týchto prípadoch nebola nižšia ako 1100 – 1300 °C.
Zvyšky asi 200 podobných štruktúr existujú vo väčšine Európy vrátane Britských ostrovov, Francúzska, Škandinávie, Nemecka, Maďarska a Portugalska. Spravidla sa nachádzajú na kopcoch a zaujímajú výhodné obranné pozície. Ich kamene a spojivový roztok sa zmenil na sklo, ktorého čierno-zelená farba a textúra je podobná kováčskej troske. V tomto prípade dĺžka stien často presahuje 20 metrov, hrúbka je 2,5 a výška 1 meter. To znamená, že vitrifikované štruktúry sú akýmsi nevhodným artefaktom, pretože vytvorenie efektu si vyžadovalo tepelný efekt značnej sily a trvania, ktorý si v dávnych dobách ťažko predstaviť.
John Williams, jeden z prvých britských geológov, opísal tieto konkrétne ruiny v roku 1777 a v Škótsku bolo objavených asi päťdesiat podobných miest.
Ďalšie publikácie o vitrifikovaných pevnostiach vydal v roku 1880 Edward Hamilton, ktorý publikoval článok s názvom „Vitrifikované pevnosti na západnom pobreží Škótska“ v časopise Archaeology.
Hamilton a Williams prirodzene položili niekoľko očividných otázok o pevnostiach. Boli to prostriedky ochrany? Bola vitrifikácia náhodná, alebo to bol účelový efekt? Ako prebiehala vitrifikácia? Odvtedy je táto téma otvorená diskusii pre archeológov na celom svete.
V súčasnosti neexistuje žiadna hypotéza všeobecne akceptovaná vedeckou komunitou o pôvode starovekej vitrifikácie. Medzi rôznymi verziami je najrozšírenejšia takzvaná katastrofická, ktorá zahŕňa organizovanie ničivého požiaru napríklad silami nepriateľov. Neposkytuje však uspokojivé vysvetlenie technológie na vytvorenie dlhotrvajúceho a silného tepelného efektu na stenách kamenných budov. A to v neolite v období mladšej doby kamennej, ktoré sa začalo cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domácich (resp. zdomácnených) zvierat – aspoň tak nás presviedča oficiálna veda…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info