Pohorie Ural je domovom množstva prírodných zdrojov, vrátane uhlia, kovových rúd a drahých kameňov, no pohorie je známe nielen svojimi zdrojmi.
Preslávili ich aj staroveké artefakty vrátane takzvaných uralských piktogramov. Tieto jaskynné maľby vznikli podľa niektorých odhadov pred viac ako 5000 rokmi.
Informácie, ktoré obsahujú, sú také zaujímavé, že niektorí teoretici navrhli existenciu technologicky vyspelej komunity, ktorá kedysi žila v týchto horách, alebo dokonca návštevu mimozemšťanov.
Uralské piktogramy boli objavené na konci 17. storočia za čias Petra I. Podľa niektorých zdrojov dal Peter I. miestnemu úradníkovi skopírovať uralské piktogramy na ďalšie štúdium. Nie je presne známe, koľko piktogramov bolo objavených v tom čase. Dnes je známe, že celková dĺžka piktogramov je viac ako 800 kilometrov.
Nachádzajú sa na brehoch niekoľkých riek vrátane Tagil, Neiva, Jurozan a Rezha. Piktogramy sú maľované rôznymi farbami, od fialovej až po tmavohnedú. Verí sa, že sfarbenie bolo zmesou okru (prírodný pigment hnedej zeminy) a krvi, pričom pomer týchto dvoch sa menil, aby vytvorili rôzne odtiene.
Napríklad viac krvi produkovalo červenšie pigmenty, zatiaľ čo viac okrovej vytváralo svetlejšie hnedé pigmenty. Nie je jasné, či boli pri výrobe tejto farby použité iné pigmenty.
Väčšina obrázkov sú rôzne zvieratá: losy, hady, jelene. Niektoré zobrazujú aj medvede a dokonca ukazujú rozdiely medzi druhmi vodného vtáctva vrátane husí a kačíc. Je zaujímavé, že niektoré z týchto obrázkov zvierat obsahujú anatomické diagramy zobrazujúce kostru a vnútorné orgány.
Toto mohol byť spôsob zaznamenávania raného vedeckého výskumu o anatómii a fyziológii rôznych zvierat.
Okrem zvierat sú vyobrazení ľudia a ich lovecké nástroje. Zaujímavé je, že neexistujú žiadne dôkazy o používaní rybárskeho náradia, a to aj napriek tomu, že piktogramy sa nachádzajú v blízkosti niekoľkých vodných tokov. Okrem toho sa medzi mnohými piktogramami nachádzajúcimi sa v pohorí Ural nenachádza ani jedna ryba.
Niektoré uralské piktogramy zobrazujú zvláštnych ľudí a zvláštne postavy, čo podľa niektorých naznačuje paleokontakt.
Najzaujímavejšie obrázky sú však rôzne geometrické tvary, ako sú vzájomne prepojené päťuholníky, šesťuholníky atď. Súčasní výskumníci zistili, že tieto geometrické obrazy sú neuveriteľne podobné chemickým štruktúram rôznych prvkov a zlúčenín.
Výskumník Vladimir Avinsky začal študovať piktogramy na Urale, aby ich porovnal s existujúcimi chemickými štruktúrami a vzorcami. Zistil, že obrázky sa nápadne podobajú na reťazce, mnohouholníky a iné tvary používané v chemických zlúčeninách v organickej chémii.
Bežným tvarom medzi piktogramami je voštinová štruktúra. Niektorí hovoria, že tieto „voštinové plásty“ môžu byť ilustráciami skutočných plástov, ale iní, ako Avinsky, veria, že predstavujú chemické štruktúry.
Niektorí chemici a archeológovia naznačujú, že staroveké civilizácie mohli mať technológie lepšie ako tie, ktoré poznáme. Podľa inej verzie, ktorej sa drží najmä Avinskij, mohli tieto informácie dostať od mimozemšťanov, ktorí navštívili Zem.
Niektoré z uralských piktogramov (oranžové) v porovnaní so štruktúrnymi vzorcami polyetylénu, polyvinylchloridu, ataktického polystyrénu, antracénu, fenantrénu, fluórcyklénu, chryzénu, grafitu a gramicidínu S.
Na takmer celom 800-kilometrovom úseku zobrazujú piktogramy Ural mnoho rôznych polygonálnych štruktúr. Niektoré z najjasnejších a najzaujímavejších vzorov sú prakticky totožné s chemickým zložením niekoľkých bežných zlúčenín.
Najbežnejšie zlúčeniny, ktoré možno identifikovať podľa piktogramov, sú polyetylén, ataktický polystyrén, grafit a gramicidín S. Existujú aj obrázky zlúčenín ako antracén, chryzén, fluórcyklén a iné.
V minulosti sa grafit používal ako na písacie potreby, tak aj ako ohňovzdorný materiál pri výrobe zbraní. Dnes sa používa aj pri výrobe lítium-iónových batérií, v grafénovej technológii a ako polovodič.
Polyetylén je najbežnejším plastom na svete a používa sa v mnohých rôznych výrobkoch. Gramicidín S je bežné antibiotikum, ktoré zabíja grampozitívne a gramnegatívne bakteriálne infekcie. Je tiež schopný inhibovať určité druhy húb.
Domorodé obyvateľstvo žijúce v pohorí Ural v čase vytvorenia uralských piktogramov patrí do niekoľkých rôznych skupín. Na severe v regióne Pai-Khoi žijú Nenetovia a v strede južnej časti hôr Komi, Mansi a Chanty.
Najväčšou domorodou skupinou pohoria Ural sú Baškirovia – ľudia žijúci v najjužnejšej časti hôr. V súčasnosti sú všetky tieto skupiny usadené, pričom najsevernejšie skupiny stále žijú tradičným životom rybolovu, lovu a pasenia sobov.
V súčasnosti tvoria domorodé obyvateľstvo pohoria Ural len pätinu z celkového počtu obyvateľov Uralu. Zvyšné štyri pätiny sú novodobí Rusi.
Veľké množstvo nerastných surovín viedlo k tomu, že v niektorých oblastiach Uralu sa baníctvo, strojárstvo a hutníctvo stali hlavnými odvetviami v regióne.
Je pravdepodobné, že staroveké domorodé obyvateľstvo pohoria Ural využívalo veľa minerálov v stavebníctve a obchode. Keby presne vedeli, čo sú to rôzne horniny Uralu, pomohlo by im to vyvinúť nové nástroje a dokonca aj technológie.
V histórii Uralu však o niečom podobnom neexistujú žiadne dôkazy. V pohorí Ural je ešte jeden zaujímavý objav, ktorý môže súvisieť s piktogramami. Začiatkom 90. rokov objavila skupina archeológov určité artefakty, ktorých vek, súdiac podľa hĺbky ich výskytu, je asi 300 000 rokov. Tieto konštrukcie sú vyrobené z kombinácie medi, volfrámu a molybdénu v závislosti od konštrukcie a sú podobné malým technologickým častiam (cievky, hriadele a špirály atď.).
Detaily týchto štruktúr sú také zložité, že výskumníci sú presvedčení, že išlo o umelo vyrobené (presnejšie technologické) produkty, ktoré nemohli vzniknúť prirodzene. Hĺbka, v ktorej boli nájdené, potvrdzuje, že sú príliš staré na to, aby boli pozostatkami napríklad vybitých stupňov vesmírnych rakiet.
Niektorí považujú tento objav za dôkaz existencie vyspelých technológií na Urale v dávnych dobách, iní zas, že to naznačuje návštevu mimozemšťanov…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info