Vlci žijúci v uzavretej zóne okolo jadrovej elektrárne v Černobyle môžu ľuďom pomôcť v boji proti rakovine. Výskumník zo Spojených štátov amerických zistil, že pod vplyvom žiarenia tieto zvieratá získali odolnosť voči rakovine.
Po havárii v jadrovej elektrárni v Černobyle v roku 1986 bolo obyvateľstvo z kontaminovanej oblasti evakuované. V neprítomnosti ľudí v oblasti zavládla divoká príroda. Napriek radiačnej kontaminácii je táto oblasť s rozlohou približne 2 600 štvorcových kilometrov plná rôznych zvierat – malých aj väčších, ako sú losy, diviaky a vlky, ktorým sa výborne darí.
Vedci nezabudli využiť prírodné laboratórium, kde pod vplyvom zvýšených dávok žiarenia dochádza k mnohým evolučným procesom. Biológovia a ďalší odborníci z celého sveta opakovane pracovali v Černobyle a študovali reakcie rôznych druhov a organizmov vo vylúčenej zóne.
Jedným z týchto výskumníkov bola evolučná biologička a ekotoxikologička Cara Love z Princetonskej univerzity (USA). Za predmet vedeckého výskumu si vybrala vlkov z Černobyľu.
V roku 2014 Cara Love a jej kolegovia navštívili vylúčenú zónu, aby miestnym vlkom nainštalovali špeciálne GPS obojky s dozimetrami a odobrali zvieratám krv na analýzu. Tieto obojky umožnili vedcom sledovať v reálnom čase, kde sa černobyľskí vlci nachádzali a akej úrovni radiácie boli vystavení.
Ukázalo sa, že počas svojho života dostávajú 11,28 miliroentgénov alebo 110 mikrosievertov denne. Vedci tvrdia, že je to šesťnásobok bezpečnej hranice pre ľudí.
Ak vezmeme do úvahy vyššie uvedené ukazovatele, je ľahké vypočítať, že ročná úroveň žiarenia prijímaného vlkmi je približne 0,04 sievertov. Pre porovnanie, Roskosmos považuje normy bezpečného ožiarenia kozmonautov za 0,5 sievertov za rok, takže hodnoty registrované v Černobyle nie sú také vysoké, aj keď prekračujú hodnoty formálne prípustné pre ľudí.
Po štúdiu biomateriálov vlkov objavil americký výskumník rozdiely v ich imunitnom systéme v porovnaní s ich náprotivkami žijúcimi výlučne mimo vylúčenej zóny. Zmeny sa podobali tým, ktoré sa našli u pacientov s rakovinou podstupujúcich radiačnú terapiu.
Vedci tiež identifikovali určité oblasti vlčieho genómu, ktoré poskytujú odolnosť voči rizikovým faktorom rakoviny. Cara Love dúfa, že to povedie k objavu ochranných mutácií, ktoré zvyšujú šance na prežitie rakoviny.
Autorka prezentovala výsledky svojej práce v správe na výročnom stretnutí Spoločnosti pre integratívnu a komparatívnu biológiu (SICB), ktoré sa konalo v januári 2024 v Seattli.
Samotná myšlienka možnosti onkoprotektívneho účinku žiarenia nie je nová. Vezmime si napríklad taiwanský experiment, o ktorom nedávno písala Naked Science. Ľudia, ktorí žili od 9 do 22 rokov v domoch postavených na Taiwane v roku 1983 s rádioaktívnym príslušenstvom a dostali 0,525 sievertov, mali následnú úmrtnosť na rakovinu, ktorá bola 33-krát nižšia ako normálne.
Okrem toho už v roku 1955 pokusy na zvieratách ukázali, že samce myší, ktoré dostávali mierne dlhodobé dávky žiarenia (o niečo vyššie ako v prípade Taiwanu), žili dlhšie a vyzerali lepšie ako neožiarené hlodavce.
Vedci však v téme prevencie rakoviny prostredníctvom miernych denných dávok gama žiarenia zatiaľ neprišli k žiadnym jasným záverom. Vyššie uvedené fakty, ako aj objavy amerického výskumníka hovoria len o potrebe ďalších experimentov a vedeckej práce v tejto oblasti.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info