Profesor Konstantin Korotkov o obmedzení druhého zákona termodynamiky.
Piliermi takzvanej „oficiálnej vedy“ je množstvo neoverených hypotéz, ktoré v záujme zavádzania ľudí dostali zdanie údajne dokázanej nespochybniteľnej pravdy. Obyčajným ľuďom sa zároveň ponúka, aby slepo a bezmyšlienkovito verili všetkým týmto dogmám, rovnako ako v akomkoľvek inom náboženstve. Dnes sa ale nebudeme baviť o tzv. „Darwinovej evolučnej teórii“ alebo „Einsteinovej teórii relativity“, ale o „druhom termodynamickom zákone“, ktorý v skutočnosti platí len pre uzavreté systémy. Poďme sa teda zoznámiť s názorom jedného z popredných ruských vedcov – doktora technických vied, profesora Konstantina Korotkova.
Tu je napríklad to, čo o tom píše vo svojej knihe „Energia našich myšlienok“: „Od školských rokov žijeme v presvedčení, že svetu vládne chaos, že všetko stvorené smeruje k deštrukcii a akýkoľvek proces ponechaný sám sebe môže smerovať len dezorganizácií. Život je progresívny pohyb smerom k smrti. Chaos a tepelná smrť sú nevyhnutným finále každej udalosti. Toto je dôsledok druhého zákona termodynamiky – zákona, ktorý sa vo fyzike považuje za nemenný ako zákon zachovania energie. Jedným z vyjadrení tohto zákona je rast entropie v akýchkoľvek procesoch.
Podľa klasických konceptov sa entropia môže len zvyšovať, čo je ekvivalentné zničeniu akýchkoľvek usporiadaných štruktúr a ich prechodu do chaotického stavu. Na konci všetkého je homogénny plyn, ktorý rovnomerne vyplní celý priestor. Je to dôsledok jedného zo zákonov klasickej fyziky.
Ale z nejakého dôvodu sa to nestane. Vidíme svet okolo nás, svet, ktorý existuje už miliardy rokov (pokiaľ vieme) a nechystá sa prejsť do jednotného chaotického stavu. Naopak, tento svet je čoraz komplikovanejší, zarastený cestami, domami, počítačmi a aj to je súčasťou globálneho procesu vývoja prírody, procesu, ktorý je pod vplyvom ľudského vedomia. Všetko na svete ide cestou štruktúrovania a komplikácií a miestny chaos, vrátane toho, ktorý vzniká v dôsledku ľudskej činnosti, je po chvíli porazený a nahradený poriadkom – buď pod vplyvom ľudí, alebo vďaka silám prírody. Svet okolo nás je usporiadaný, štruktúrovaný a nachádza sa v neustálom procese sebaorganizácie. Toto je zákon prírody, ktorý je oveľa silnejší ako druhý zákon termodynamiky.
Tieto nápady, napriek všetkej ich nezvyčajnosti, nie sú nové. Od začiatku dvadsiateho storočia sa mnohí myslitelia pokúšali prekonať obmedzenia druhého zákona. Schrödinger bol prvý, kto to dokázal bez rozbitia základov klasickej fyziky. Zaviedol koncept „otvoreného systému“ a predpokladal, že pokles entropie na jednom mieste je nevyhnutne spojený s nárastom na inom. Táto myšlienka umožnila oslobodiť nás od fantóma Tepelnej smrti a poslať všetku „extra“ entropiu niekam do hlbín Kozmu. Prigožin a Hacker rozvinuli túto myšlienku zavedením konceptu synergickej sebaorganizácie.
Oveľa radikálnejší bol bieloruský fyzik Veinik, ktorý úplne odmietol druhý termodynamický zákon a navrhol vlastnú koncepciu termodynamických procesov, čo logicky vysvetľuje nevyhnutnú samoorganizáciu všetkých prebiehajúcich procesov. Veinikova koncepcia sa stretla s tvrdým odporom sovietskych fyzikov, jeho kniha bola zhabaná v obchodoch a spálená (teda aspoň nie verejne) a on sám bol do konca života ostrakizovaný. Prirodzene, okrem úzkeho okruhu prívržencov sa o jeho konceptoch nikto nedozvedel.
Nemáme v úmysle vstupovať do hlbokých diskusií o koncepčných otázkach. Pre nás je dôležité jedno: svet okolo nás nemá tendenciu k chaosu a rozkladu, naopak, je štruktúrovaný a komplikovaný a život je najvyššou formou tohto procesu sebaorganizácie. Ale základ tohto procesu je položený na molekulárnej a kvantovej úrovni…
Môžeme hovoriť o existencii zákona o štruktúre prírody, ktorý možno znázorniť takto: vo všetkých procesoch prírody dochádza k prechodu od jednoduchších k zložitejším štruktúram, ktoré sa organizujú na svojej úrovni zložitosti v súlade s princípom tzv. minimalizácia spotreby energie za daných podmienok prostredia.
Zložitejšie štrukturálne a organizačné formy vyžadujú na svoje fungovanie menšie náklady na energiu, sú energeticky výnosnejšie ako jednoduché formy a lepšie sa prispôsobujú meniacim sa parametrom prostredia. Evolúcia, prechod od jednoduchších foriem organizácie života k zložitejším je teda dôsledkom Zákona štruktúrovania.
Druhý termodynamický zákon platí len pre uzavreté systémy, ktoré si nevymieňajú energiu a informácie s okolím. Pre otvorené systémy je nepoužiteľný, nahrádza ho zákon štruktúrovania…
Všetky argumenty o slepej uličke civilizácie, o ekologickej, ekonomickej a sociálnej kríze sú teda neudržateľné. Sú založené na analýze súčasných krátkodobých procesov bez zohľadnenia ich dlhodobej globálnej dynamiky. Sú možné lokálne minimá, to znamená obdobia úpadku a stagnácie, ale vo všeobecnosti sa evolučný proces uberá cestou progresívneho vývoja.
Ľudstvo pôsobí ako formujúci faktor prírody, ktorého cieľom však nie je premena ekologického biotopu, ale formovanie nových prvkov prírody – techno a kozmosféry. Heslá o dobývaní prírody sa ukázali ako neudržateľné – nekontrolovaná ekonomická činnosť viedla k prudkému zhoršeniu environmentálnej situácie a táto situácia sa začala zlepšovať až v poslednej štvrtine minulého storočia. Je zrejmé, že prírodné zdroje môžeme len využívať, iba konzumovať a pokusy o pozitívnu premenu životného prostredia sú stále v plienkach. Globálnou úlohou ľudstva je evolúcia prostredníctvom vytvorenia technosféry s maximálnym zachovaním zdrojov Zeme.“
Áno, ale na to je potrebné opustiť zastarané a ekologicky škodlivé technológie a zaviesť bezpalivové technológie lacnej voľnej energie, ktorá je všade okolo nás. Celý problém je však v tom, že na Zemi existuje parazitická sila, ktorá tomuto procesu bráni. Teraz už chápete, prečo sme boli nútení slepo veriť v údajnú pravdu druhého termodynamického zákona? Áno, aby sme deštruktívnu činnosť tejto sily na našej planéte vnímali ako prirodzené procesy rozkladu a chaosu vo Vesmíre.
Ale už vieme, že druhý termodynamický zákon platí len pre uzavreté systémy. Kto teda premenil našu civilizáciu na takýto „uzavretý systém“? Sluhovia parazitickej sily sa usilovne snažia ľudí presvedčiť, že za všetko si vraj môžu oni sami, a navonok sa zdá, že tí, ktorí vyprázdňujú útroby našej planéty a berú asi 90 % nerastov, ktoré ľudstvo vyťaží pre svoje potreby nemajú s tým nič spoločné.
Pozrite sa, aké pohodlné. Boli sme stáročia klamaní, uspávaní fiktívnou históriou, falošnými znalosťami a parazitickým konzumným systémom „hodnôt“ a môžeme si za to sami. Boli sme zotročení a premenení na otrokov parazitického systému a neustále okrádaní, čo nás núti používať zastarané technológie, ktoré ničia prírodu. A opäť sme vinní len my. Taká zaujímavá psychológia parazitov a ich sluhov: budeme klamať, lúpiť, zabíjať, „redukovať“ populáciu Zeme, ale aj tak si za to môžeš sám.
Paraziti majú vždy cestu von, aby nikto nehádal o ich prítomnosti a parazitizme. A jedným z týchto chameleónskych prevlekov bol aj druhý termodynamický zákon, ktorý dodnes zostáva jedným z pilierov „oficiálnej vedy“. Ale koniec koncov, elementárna analýza vykonaná Konstantinom Korotkovom a ďalšími vedcami naznačuje, že vesmír sa usiluje o usporiadanie, a nie o rozpad. V dôsledku toho by sa ľudstvo malo vyvíjať a nie degradovať prirodzenými procesmi svojho vývoja. A prirodzená ľudská prirodzenosť je o kreativite a vytváraní štruktúrovaného poriadku v transformujúcom sa svete, nie o vojnách, krutosti, chaose a ničení. My však vidíme opak. A prečo? Áno, práve vďaka vedomej činnosti parazitickej sily zasahujúcej do našich dejín, ktorej pravá podstata je presne spojená s chaosom a deštrukciou.
Aký záver možno z toho vyvodiť? Aby sme sa vrátili na cestu evolúcie, musí byť tento deštruktívny účinok prekonaný. Ako? To sú detaily. Napríklad môžeme túto silu buď zničiť, alebo vyhnať z našej planéty. A môžeme ponúknuť transformáciu z faktora chaosu, deštrukcie a degradácie na faktor usporiadania, štruktúrovania a vývoja. Nemáme inú možnosť. V opačnom prípade najskôr zahynie ľudstvo a potom sila, ktorá na ňom parazituje a vedie ho aj planétu k smrti.
Samozrejme, posledná možnosť – všeobecná transformácia a premena na svetelné vyvíjajúce sa bytosti (čo je skutočná podstata človeka) je najharmonickejšia a najvýhodnejšia. Ale v každom prípade pôsobenie Zákona štruktúrovania prírody zabezpečí zmiznutie parazitickej sily z nášho sveta spolu so všetkými, ktorí jej naďalej slúžia. A oni odídu, premenia sa na žiarivé bytosti alebo budú zničení – to bude závisieť od ich výberu. Záleží aj na našej voľbe – kto sa bude podieľať na budovaní budúceho harmonického sveta bez parazitov a kto bude zdieľať osud svojich pánov a naďalej slúžiť ich ponižujúcemu systému.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info