Artefakt z Aiudu, ktorý bol objavený v roku 1974 v Rumunsku, naďalej vyvoláva kontroverzie medzi vedcami a milovníkmi histórie. Tento kovový klin, ktorý sa našiel počas vykopávok mastodontných kostí, sa stal skutočnou archeologickou záhadou.
Hlavné záhady artefaktu:
1. Zloženie: Artefakt pozostáva z 80% hliníka – kovu, ktorý bol objavený až v roku 1808 a v priemyselnom meradle sa začal vyrábať až v roku 1885.
2. Vek: Predmet sa našiel v geologickej vrstve spred približne 250 000 rokov, čo vnáša otázniky o jeho pôvode.
V roku 1973 boli na brehu Mures v štrkovisku objavené tri artefakty obalené do tvrdého štrku. Historici a archeológovia privolaní na miesto v tom čase verili, že dva artefakty boli skamenené kosti mastodontov, zatiaľ čo tretie sa javilo ako zbraň, ktorú by primitívni ľudia mohli používať na zabíjanie zvierat.
„Objekt s dĺžkou asi 20 centimetrov, širokým asi 12,5 cm a hrúbkou 7 cm mal dva valcové otvory rôzneho priemeru, vytvorené tak, že otvor s menšou časťou preniká smerom k základni druhého, kolmo. Otvor s väčším priemerom mal aj ovalizáciu spodnej časti, efekt, ktorý akoby vyvolávalo vreteno so zaoblenou hlavou, s ktorým by bol zmontovaný.
Na spodnom a bočnom povrchu objekt vykazoval stopy opakovaných úderov, z ktorých niektoré boli silné. Všetky uvedené detaily nasvedčovali skutočnosti, že kus bol kedysi súčasťou funkčného súboru a že sa z nejakého dôvodu stratil vo vtedajšom koryte rieky“, napísal inžinier Florin Gheorghiţă v knihe „Enigme in Galaxie“, publikovanej v roku 1983.
Po niekoľkých laboratórnych analýzach vykonaných v Ústave atómovej fyziky v Măgurele vedci dospeli k záveru, že zliatina pozostáva z 90 % hliníka, cínu a 11 ďalších materiálov. Rovnaké špecifikácie objavili inžinieri z Baia Mare a odborníci z „Alro“ Slatina. Takže ten kus je hliníková zliatina! Úplne nezvyčajným aspektom bola existencia abnormálnej vrstvy oxidu hlinitého na celom povrchu objektu.
Artefakt, obalený vrstvou stuhnutého štrku s hrúbkou asi 10 cm, bol pôvodne datovaný na 100 000 rokov. Oficiálne, historicky, hliník získal v laboratóriu v roku 1825 fyzik a chemik Hens Christian Orsted a jeho veľkosériová priemyselná výroba sa začala v roku 1883. Ďalším faktorom, ktorý prehlbuje záhadu zliatiny, je vrstva oxidu hlinitého nanesená na jej povrch. Je známe, že tento kov veľmi ťažko oxiduje do hĺbky, zvyčajne sa pokrýva povrchovou vrstvou ochranného oxidu, ktorý obmedzuje prenikanie oxidačného javu do hmoty kovu a hrúbka ochrannej vrstvy objavenej na zliatine bola asi pol centimetra. Najpravdepodobnejším vysvetlením sa zdá byť z tohto pohľadu veľmi vysoký vek predmetu…
Nikto nedokázal identifikovať predmet ani nájsť podobnosť s výrobkom vyrobeným človekom. Výnimku urobil špecialista na leteckú techniku, ktorý navrhol, že objekt by mohol byť podošvou jednej z pristávacích podpier z nie príliš veľkého lietadla, ktoré sa pri zostupe pomaly usádza na zem.
Artefakt bol po rokoch odoslaný do švajčiarskeho Lausanne, aby bol datovaný uhlíkom 14. Výskumníci z Lausanne uviedli, že objekt bude mať približne 250 000 rokov. Predmet je uložený v úschove historického múzea v Cluj-Napoca.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info