Záhradný terapeut Thomas Erskine tvrdí, že keď pracuje na čerstvom vzduchu, tak má pocit spojenia s prírodou. V súčasnosti záhradní terapeuti úspešne dokazujú, že aktivity vonku na čerstvom vzduchu pomáhajú udržiavať fyzické a psychické zdravie.
Thomas spravuje záhradnícke projekty určené pre ľudí s poruchami učenia, fyzickými alebo duševnými problémami. Spočiatku sa začal venovať sociálnej pomoci v obytných budovách, ale rýchlo pochopil, že aktivity na čerstvom vzduchu sú oveľa efektívnejšie a v budovách chýba to najhlavnejšie – dôležitá významnejšia aktivita.
„Vždy som cítil, že sociálna pomoc lepšie vplýva na zdravie, keď je zameraná a založená na aktivitách. Na čerstvom vzduchu, napríklad v záhrade, alebo v parku, sa ľudia uvoľňujú a začínajú myslieť viac pozitívne.“
Po vytvorení záhradníckej skupiny v azylovom dome pre bezdomovcov, prevzal Thomas správu parku Alfreton vo Veľkej Británii, ktorý sa stal súčasťou denného centra pre ľudí s poruchami učenia. V priebehu 10 rokov sa park zmenil na prosperujúcu komunitnú záhradu s predajom rastlín a pečenia pizze.
Dnes má Thomas Erskine nový projekt – terapia v lese alebo ako to on nazýva „divoká záhradná terapia“, ktorá zahŕňa praktickú výrobu, prácu s prírodnými materiálmi s použitím rôznych nástrojov.
Záhradná a lesná terapia v súčasnosti priťahuje čoraz väčšiu pozornosť aj vďaka početným vedeckým štúdiám, ktoré ukazujú, že akákoľvek vonkajšia aktivita na čistom čerstvom vzduchu má priaznivý vplyv na psychické zdravie a pohodu ľudí. Odborníci, ktorí vykonali analýzu podobných činností, tvrdia, že flexibilný charakter záhradníckych projektov umožňuje ľuďom cítiť sa pokojnejšími, získať nové znalosti a cítiť dobrý pocit z vykonanej práce. To pomáha tiež zvýšiť povedomie ľudí a zvýšiť hladinu serotonínu a dopamínu.
„Priama súvislosť medzi fyzickou prácou a dosiahnutými výsledkami môže byť dobrým liekom pre tých, ktorí veria, že sú obmedzení vo svojom konaní,“ hovorí Thomas Erskine a uvádza príklad mladej ženy, ktorá „mala veľmi obmedzenú psychiku, ale keď začala pracovať rukami, tak sa stala jednou z najvýraznejších vo svojej skupine a výsledkom boli vďaka nej vytvorené záhradné projekty drevených konštrukcií, ktoré by chcela tvoriť aj naďalej.“ Ďalšia žena vykazujúca príznaky počiatočnej demencie, sa naučila ovládať nôž na čistenie orechov a s rastúcou pružnosťou pozitívne reagovala na nové zručnosti.
Ako povedal dobrovoľník z Thomasovej skupiny: „Záhrada vás ako keby spomaľuje. Vy sa nachádzate tu a teraz a nemôžete sa ponáhľať. Keď trpíte depresiou, je ťažké myslieť na budúcnosť. Ale záhradníctvo znamená, že práve teraz plánujete budúcnosť a vidíte výsledky.“
V súčasnosti sa terapeutické záhradníctvo stáva populárnym. Thomas poznamenáva: „Zdravotníctvo vidí efektívnosť „v zelených receptoch“ a začína podporovať tento nový spôsob liečby, ktorý pomáha dosiahnuť dobré výsledky v terapii psychického zdravia a v liečbe skorých štádií demencie.“ Podobné projekty sa začali šíriť po celej Veľkej Británii.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info