Pokračujeme v čítaní vedeckých psychiatrických časopisov.
Medzi psychiatrami sa stále vedú diskusie medzi dvoma tábormi: prvý hovorí o biologickej povahe psychických chorôb (t. j. tých, ktoré vznikli pred narodením), druhý hovorí o psychickej povahe, keď človek „ochorie zo samotného života“.
Článok „Úloha sociálnych faktorov v genéze psychických porúch: vývoj výskumu v 21. storočí.“ autori z Federálnej štátnej rozpočtovej inštitúcie „Vedecké centrum pre psychické zdravie“ opisujú skôr psychologickú povahu („Psychiatria“, č. 7, 2023).
Psychiatri venujú pozornosť najmä tomu, ako život vo veľkom meste vedie k psychickým poruchám:
„Zistilo sa, že riziko vzniku schizofrénie je viac ako dvojnásobné u jedincov, ktorí strávili prvých pätnásť rokov života vo veľkom meste, v porovnaní s tými, ktorí vyrastali vo vidieckych oblastiach.
Mestské fyzické prostredie môže byť v porovnaní s vidieckymi oblasťami oveľa viac znečistené, predovšetkým hlukom. Prvky špecifického urbanistického dizajnu (vysoké budovy, ktoré možno vnímať ako utláčajúce) sa považujú za nepriaznivé pre psychické zdravie. To pravdepodobne zvýši hladinu stresu s negatívnymi dôsledkami na psychické zdravie. Niektoré štúdie preukázali negatívny vplyv mestského vzduchu, vody a dopravy na psychické zdravie mestského obyvateľstva. Existujú teda dôkazy, že ľudia žijúci v blízkosti hlavných ulíc alebo letísk sú spájaní s vyššou mierou stresu a agresivity.
Štúdia vykonaná v Nemecku ukázala, že tí ľudia, ktorých veľmi otravuje cestná premávka, majú 1,8-krát vyššie riziko problémov psychického zdravia (ženy) a 2,5-krát (muži). Tiež sa zistilo, že vystavenie mestskému svetlu môže ďalej ovplyvniť cirkadiánne rytmy a zmeniť spánkové vzorce s nepriaznivými dôsledkami na psychické zdravie.
Je dokázané, že urbanistický dizajn môže mať vplyv na psychické zdravie obyvateľstva. Najmä lepší prístup k zelenej ploche a väčšia sloboda pohybu sú spojené s nižšou mierou depresie a zvýšenou fyzickou aktivitou, čo môže samo osebe podporovať lepšie zdravie. Okrem toho sa zdá, že rekreačné aspekty upravených mestských zelených a modrých (vodných) priestorov sú spojené s psychickou pohodou mestského obyvateľstva. Mestské zelené a modré prvky majú navyše schopnosť tlmiť účinky mestských tepelných ostrovov a znižovať tepelný stres, ako aj znižovať drvivé účinky výškových budov.“
Navyše vo veľkom meste je viac osobnej osamelosti, čo tiež vyvoláva psychické poruchy, najmä u žien:
„Samota bola tiež bežnejšia u žien, najmä vo veku 35 – 44 a 55 – 64 rokov. U žien bola nízka sociálna podpora spojená s väčším psychickým a fyzickým utrpením a ženy bez partnerského vzťahu hlásili viac psychosomatických symptómov a boli častejšie sociálne izolované.“
.Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info