Dnes ráno 10. novembra zomrel veľký ruský pedagóg Michail Petrovič Ščetinin (1944-2019). Zakladateľ školy, ktorá bola niekoľkokrát zaradená medzi najlepšie školy sveta.
Školu sa snažili úrady zatvoriť už dávno, podarilo sa im to v roku 2018, keď škola 1. septembra prvýkrát po 25 rokoch neotvorila dvere svojim študentom. Výsledky školy sa dajú nazvať fenomenálnymi, možno práve preto takáto škola niekomu prekážala…
Michail Ščetinin: „Nehovorím náhodou o Rusku, o ruskom národe. Tu veľa premýšľame o Rusku, o jeho minulosti, o tom, čo je napísané na papieri a čo je napísané v našich génoch. Gény, ako sa ukazuje, dokážu tiež hovoriť vtedy, keď sú oslovené.
Podľa môjho názoru, čo sa súčasnému učiteľovi možno bude zdať smiešne, vo všeobecnosti nie je potrebné učiť deti. Nikto neučí zrno pšenice, ako si tvoriť klas, my ľudia sme primitívnejším princípom ako semeno pšenice? Nikto nevyučuje malého chrobáka, neexistuje vzdelávací proces, neexistuje riaditeľ, ministerstvo školstva, vydavatelia, netvoria sa učebnice. A čo potom tam je? A je tu len tá istá rodová pamäť.
Naša rodová pamäť obsahuje všetky informácie o celom Vesmíre, ku ktorému sme boli od pradávna pridelení – iba spomienky o ňom, štruktúre, zákonitosti pohybu v ňom a ako v tomto systéme žiť. Preto by všetky kognitívne činnosti mali byť organizované tak, aby sa dieťa nepripravovalo na život, ale aby žilo. Pľúca sa nepripravujú na dýchanie, dýchajú. Deti by sa nemali pripravovať na život, mali by tu a teraz žiť. Rodová pamäť obsahuje najkvalitnejšie informácie o rôznych spôsoboch života v tomto ohromnom svete, takže jediný spôsob, ako môžeme dieťaťu pomôcť, je pomôcť mu realizovať sa.
Nemôžeme hovoriť o zdraví národa, ak história nie je hlavným predmetom v škole. A ešte – slovo, to znamená ruský jazyk a literatúra. História a slovo – sú neoddeliteľné.
Umenie pracovať. A je mimoriadne dôležité pracovať „len tak“. V žiadnom prípade za peniaze. Deti musia rásť v systéme dobrej vôle, musia dávať – nie dostávať, ale dávať. Dieťa by nemalo stáť s natiahnutou rukou, naopak, malo by byť v procese „dávania“ tomu, kto to potrebuje. Ak dieťa dáva, potom rastie, pretože darovaním si v sebe získaš všetko.
Tekos je škola, ktorá robí všetko pre to, aby neexistovala škola. Škola je život. Škola nemôže pracovať v múroch. Nie je to škola, ktorá musí byť vytvorená, ale vlasť.“
https://www.biosferaklub.info/category/vynimocni-ludia/michail-petrovic-scetinin/
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info